V roku 1974 ho odborníci vyhlásili za najlepšieho futbalistu republiky. Pamätníci vedia, aká bola vtedy konkurencia a on bol obranca zo všetkých najlepší, čo je zvláštnosť. Dostal sa tak na roveň najväčších čs. hráčov, medzi Viktora, Popluhára, Masopusta, Nováka, Kunu, Dobiaša... Bol jedným z našich najrýchlejších obrancov, pôvodom atlét-šprintér. Keďže hral dobre aj futbal a spojil dobré s ešte lepším, vyšla z toho futbalová osobnosť. S futbalom začal, až keď mal 16 rokov a tréneri vraveli, že je to už neskoro. Prevrátil však staré názory naruby. Už vtedy bol obrancom s prívlastkom moderný, ktorý by sa rozhodne uplatnil aj dnes. Predstihol dobu najmenej o desať rokov, najmä zásluhou trénera J. Vengloša, ktorý ho k moderne viedol. Keď bola v zápase pohoda, vedel si súpera poslať aj do náskoku a za ním vystreliť a zobrať mu loptu. Často prešprintoval s loptou celé ihrisko a zacentroval skôr, než sa obrana súpera stihla sformovať. Radosť bolo pozerať sa. Ján Čapkovič, Švehlík či Masný by vedeli najlepšie rozprávať, koľko im tento obranca pripravil šancí. Titul futbalistu roka bol predzvesťou na rok 1976, keď sa Janko predstavil v jagavom svetle na ME v Juhoslávii. Pochádza z východu, z Cejkova. Hral za Trebišov, VSS Košice, Duklu B. Bystrica a v roku 1972 sa objavil v Bratislave, hoci vyjednával aj so Spartou Praha. Na Tehelnom poli prežil šesť najkrajších rokov. Dvakrát bol majstrom republiky (1974 a 1975), raz víťazom Čs. pohára (1974). Vyštudovaný právnik reprezentoval v rokoch 1968 –1977, a to 39-krát. Akoby mal miesto vyárendované, hoci mu konkuroval K. Dobiaš. Dvakrát hral v B-mužstve, 4-krát v olympijskom. Zúčastnil sa na MS 1970, hoci si nezahral, zlato z Belehradu sme už spomenuli. V lige hral 11 ročníkov, 267 zápasov, dal 14 gólov. Trikrát operované koleno viac nedovolilo. Skúšal to ešte v B. Bystrici, v Rakúsku, s D. Galisom i v španielskom Cadíze, ale vrchol už nedosiahol. Stal sa trénerom a cestuje po svete ako Hanzelka, najmä po arabských štátoch.
