Ďalší ojedinelý prípad z histórie belasého Slovana. Nielen bratia, ale dokonca dvojičky. Aj s futbalom začali spoločne pod vedením A. Hložeka. Pokračovali v doraste s J. Hodulíkom a keď mali devätnásť, prestúpili z ČH na druhý breh Dunaja do Slovana. Na obrazovke obdivovali Popluhára a zrazu s ním hrali... V lige začali v roku 1967. Ján o niekoľko zápasov skôr, ale Jozef ho čoskoro nasledoval. Väčšie perspektívy sa dávali Jánovi, ale kvality sa čoskoro vyrovnali a nikto vám nepovie, ktorý z nich bol lepší. Spolu získali tri tituly federálnych majstrov (1970, 1974 a 1975), spolu sa radovali zo zisku PVP roku 1969 a dvoch Čs. pohárov (1968 a 1974). Ján začal v reprezentácii v roku 1968 a do roku 1974 zohral celkovo 21 zápasov, zahrali si aj na MS 1970 v Mexiku. Jozef vhupol medzi reprezentantov, keď už Ján končil, v roku 1974, a preto sa na trávniku spolu nestretli. Jozef potom reprezentoval 16-krát do roku 1977, keď sa predtým objavil vedľa Ondruša a získali na ME zlato s výborným hodnotením. To bol vrchol výkonnosti obidvoch obrancov. V belasom drese hral potom Jozef ligu 12 ročníkov, Ján desať. A práve on sa ako útočník stal kráľom ligových strelcov (1972) a v roku 1977 vsietil stý gól, čím sa stal členom Klubu ligových kanonierov a jedným z najlepších zakončovateľov v histórii Slovana. Boli to urastené, rýchle a bojovné dvojičky, podľa tváre i postavy na nerozoznanie. V roku 1977 bol Jozef na vojenčine v Dukle a reprezentoval v Škótsku vo svojom poslednom zápase. J. Jordan mu zlomil lakťom lícnu kosť, čo vlastne ukončilo jeho kariéru po dlhom doliečovaní. Ján narukoval do ČH Bratislava v tom istom roku a v nižšej súťaži už ostal na dlhšie. Jozef bol aj poslancom Národnej rady SR, Ján bol a je stále tajomníkom ŠKP Devín (býv. ČH). Jozef zohral v lige 268 zápasov, Ján 286. Takmer ako stopercentné dvojičky, ktoré často dodnes vídať na Tehelnom poli, kde prežili v živote najviac radosti. Zaujímavé, že trénerstvo ich veľmi nepriťahovalo.
