Koncom roka 2000 ho vyhlásili za slovenského futbalistu storočia pred Adamcom a Dobiašom. To hovorí sa všetko. Zaradili ho aj do XI. storočia bývalej ČSSR v Česku spolu s J. Chovancom a J. Adamcom. Každý rok vo svojej kariére dosiahol pozoruhodný úspech. Bol to hráč, ktorý pri hľadaní Futbalistu roka odsunul za seba roku 1965 aj Josefa Masopusta. Za bývalú republiku zohral 62 oficiálnych a 12 neoficiálnych zápasov (1958 – 1977). Osemkrát nastúpil za juniorov, trikrát v B-mužstve. Veľakrát bol kapitánom mužstva. Hral na dvoch MS a má striebro z Chile 1962. Prvú medailu, bronzovú, má však z ME 1960 vo Francúzsku. Ligu hral v belasom tričku (1957 – 1968) a za Zbrojovku Brno (do r. 1972) 306-krát a ako obranca dal 21 gólov. Roku 1961 bol s 10 gólmi najlepším strelcom Slovana. Medzitým bol v rokoch 1969 – 1970 vo francúzskom Lyone. Roku 1979 skončil v rakúskej Austrii. Má zásluhy aj na zisku PVP 1969, pretože pred finále hral vo väčšine vyraďovacích zápasov. V rokoch 1964 a 1965 hral za Európu. Rok predtým proti Anglicku za Svet s najväčšími esami svetového futbalu. Podobne v roku 1965 si ho pozval na rozlúčkový zápas Sir S. Matthews, keď končil kariéru a opäť prišli hviezdy sveta. Robustný postavou sa vyznačoval neobyčajne stabilnou formou. Bol vládcom šestnástky. Ak nebol zranený, nikto nemal nárok obsadiť jeho post. Bol viac než dôstojným nástupcom M. Vičana. Dokázal často aj sám ubrániť pokutové územie. Mal razantné zákroky, čisté odoberanie lopty, istotu v hlavičkovaní, perfektnosť pri strieľaní priamych kopov. Kožená guľa bola pre neho magnetom. Priťahovala ho a on ju presne odvracal, len aby bol pred Schrojfom čo najväčší pokoj. V tých rokoch si ho nikto ani nedovolil požiadať o prestup, bol nepredajný. Vypracoval sa na dokonalého obrancu a zásluhou toho ho spoznal celý vtedajší futbalový svet. Neraz sa objavil v najlepších svetových či európskych jedenástkach. Bol vlastne belasým zlatom. Keď mal 33 rokov, využil jeho umenie na takmer dva roky francúzsky Olympique Lyon. S prezývkou „Bimbo“ žil Popluhár s rodinou v rodnom Bernolákove, mal vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra 1. triedy.
