Už ako tréner priviedol roku 1949 prvé mimopražské mužstvo – Sokol NV Bratislava – k titulu majstra ČSR. Bol to veľký futbalový a historický čin. Rodák z Rohožníka na Záhorí venoval nášmu klubu takmer celý život. Bol mysliteľom a revolucionárom tejto hry. Muž so zaujímavou povahou i myslením, otvorený a svojský, ktorý, ako hovoria jeho nasledovníci, bol vždy s futbalom o desať rokov pred ostatnou Európou. Celé generácie jeho „učňov“, na čele s J. Venglošom či A. Hložekom, doteraz vysoko uznávajú jeho myšlienky i prax. So Slovanom získal štyri tituly majstra (jeden s OAP) a veľa ďalších úspechov, odchádzal i vracal sa, raz so slávou, inokedy potichu, ale vždy bol slovanistom. Trénoval od roku 1949 do roku 1965. Zaujímavosťou bolo, že keď mal trénovať vojenský OAP, museli na to (pre Žida), vybavovať povolenie až u prezidenta J. Tisa. Neboli to pre neho radostné roky, prenasledovali ho aj preto, že brat emigroval. „Jim“ sa preto dokonca dostal aj za mreže. Popularita nepomohla. Roku 1968 odišiel za hranice aj sám. Trénoval v Innsbrucku, konkuroval Viedenčanom. Tí ho pozvali a urobili trénerom reprezentácie až do roku 1975. Viedol 49 zápasov. Žil v Rakúsku, ale neskôr sa presťahoval za bratom do Kanady. Hral v belasých radoch v rokoch 1935 – 1940 a zohral 97 ligových zápasov. Predtým však obliekal aj dorastenecký dres. Ako hráč mal dva tituly majstra. Jim, ako ho každý prezýval, bol obrancom. Viac zápasov v lige nemohol odohrať, lebo klub nebol v najvyššej súťaži. Roku 1937 dvakrát reprezentoval ČSR proti Lotyšsku a Rakúsku (vždy víťazne) s Kolským, Říhom, Kopeckým, Burgrom, Daučíkom a ďalšími. Potom nastúpil za Slovensko proti Bulharsku v Sofii (4:1) a chystal sa na trénovanie. Vo futbalových kruhoch na neho nemožno zabudnúť. Pre belasé farby urobil nesmierne veľa. Tvrdý hráč a tréner s videním modernejšej a úspešnejšej budúcnosti. Vychoval desiatky reprezentantov a dosiahol so Slovanom pozoruhodné úspechy.
