V záplave nemeckých a maarských klubov v ére rakúsko-uhorskej monarchie neexistoval nijaký slovenský telovýchovný alebo športový spolok. Príleitos na to vznikla a po zrútení monarchie, presnejšie zániku Uhorska, teda po prvej svetovej vojne a vzniku prvej samostatnej eskoslovenskej republiky. Kee celá slovenská inteligencia, ak chcela uplatni svoje vzdelanie a schopnosti, bola pomaarená, pri reorganizácii miestnej správy a škôl nevyhnutnú pomocnú ruku podala eská inteligencia, ktorá sa odhodlala zaklada aj slovenské športové kluby. Prvý takto vznikol v hlavnom meste Slovenska v Bratislave. Vznikol z vrodenej túby echov ma všade na svojom pôsobisku príleitos cvii a športova.
Praskí slavisti poloili základy
O tomto nadšení sa zachovali autentické dokumenty v tlai. Redaktor Slovenského denníka Ferdinand Marek nechal o tom 14. februára 1937 hovori jedného zo zakladateov prvého slovenského klubu vôbec, riaditea telegrafnej ústredne Antonína Humhala: „Ke som v polovici marca 1919 odchádzal z Prahy do Bratislavy a lúil sa so svojimi priatemi z praskej Slavie, kde som bol dlhé roky inný, nezabudnutený Jenda Košek mi povedal: ‚Teda, Antoníne, píjemnou cestu, mnoho štstí v novém psobišti a udlejte tam klub, abychom se sešli tam u vás na Slovensku na zeleném trávníku!‘ To, k omu ma pobádal slávny Košek, sa splnilo neobyajne rýchlo. Po vybavení úradných záleitostí v prezídiu Riaditestva pôšt a telegrafov a po zabezpeení bývania som sa vypravil na prechádzku po meste. Aké však bolo moje prekvapenie a rados, ke som sa u pred Michalskou bránou stretol so svojím dlhoroným spolupracovníkom z praskej Slavie, riaditeom fi liálnej Agrárnej banky Karlom Helmuthom. Zišli sa tak v Bratislave dvaja slavisti, o bolo dobré znamenie. Pri obede v poštovej menze „sa u silne kopalo“. Hlavné slovo mal Jenny Procházka, neskorší popredný funkcionár bratislavského klubu, a ten nadchol prítomných pre popoludajší výlet na Kuchajdu. Tam sa vtedy konali všetky futbalové zápasy, lebo stredisko športu Petralka bolo obsadené maarskými boševikmi a nikto tam nemohol ís. Dal som sa Procházkom nahovori aj ja. U z diaky bolo vidie, ako sa zovšadia valia húfy udí a obklopujú niekoko provizórnych ihrísk. A na nich sa veselo kopalo. Vtedy bolo v Bratislave niekoko športových klubov, samozrejme, najmä maarských, ale aj vojaci, vedení nadporuíkom Strnadom, mali svoje mustvá. Ako divák som sa tam zoznámil s policajným veliteom mesta Bratislavy kapitánom Brunnerom, neskôr prvým predsedom slovenského klubu v Bratislave. Po zápase ma zviezol autom do mesta a poas jazdy som vycítil, e prejavuje znaný záujem o šport a e by rád uvítal sústredenie slovenských a eských športovcov v samostatnom esko-slovenskom klube, lebo taký tam vôbec nebol.“
Zakladá sa I. sŠK Bratislava
Potom u išli udalosti rýchlym tempom. Prvá pracovná schôdzka sa uskutonila 29. marca v Grajciarovom hostinci na Mariánskej ulici (neskôr La Paloma, dnes Smíchovský dvor). Všetci prítomní s nadšením súhlasili so zaloením samostatného s. klubu. O tri dni na schôdzi v kaviarni Panónia (neskôr Unionka) zvolili prípravný výbor a na jeho elo futbalového rozhodcu Ing. Vávru. Na alších schôdzkach prerokovali stanovy, prijali pomenovanie „Prvý eskoslovenský športový klub Bratislava“, privítali medzi sebou policajného kapitána Richarda Brunnera a rozhodli o tom, e ustanovujúce valné zhromadenie sa bude kona 3. mája v menze Ministerstva pre správu Slovenska (neskôr vládna budova pri dnešnom Starom moste). Za odcestovaného predsedu prípravného výboru viedol rokovanie vedúci pracovník Obilného ústavu František Hrubý, oznámil úas takmer všetkých 80 pozvaných a prvú hotovos 819,60 korún. Nechal schváli stanovy a pristúpilo sa k vobe výboru. Jej výsledok bol nasledovný: predseda Brunner, podpredsedovia Vávra a Humhal, konate Hrubý, sekretár Beneš, útovník Poldauf, pokladníci Nedbálek a Müller, správca ihriska Kacr, usporiadate Mahr, archivár Brenner, zapisovateka Holanová, lenovia Helmuth a Flaschová, dvaja revízori a sedem náhradníkov. oskoro sa ukázalo, aká dôleitá bola voba kapitána Brunnera za predsedu. S vekou iniciatívou sa chopil svojej funkcie a hlavne zariadil potrebné veci na poiatonú innos klubu. Okamite vybavil priestor pre futbalové ihrisko, zatia na Kuchajde (dnešné Pasienky), neskôr, ke odtiahli maarské vojská z Petralky, sa postaral o pridelenie opusteného ihriska bývalého Spolku pre pestovanie hier školskej mládee (naposledy stánok ervenej hviezdy na druhej strane cesty zo Starého mosta od štadióna Artmedie).
