Božin patril do mužstva, ktoré roku 1949 vybojovalo prvý povojnový titul majstra republiky a zbavilo pražské mužstvá hegemónie. Najmä nezabudnuteľný útok sa o to pričinil. Laskov, Pažický, Tegelhoff, Preis, Šimanský. Veľké postavy našej histórie. V tom roku dali 18, 19, 6, 24 a 17 gólov. Na dnešné časy niečo nepredstaviteľné. Pravým krídlom v tomto gólostroji bol rodák z bulharského Lokorska, obliekajúci belasý dres v rokoch 1947 – 1952. Získal v ňom tri tituly majstra a na konte mal 48 ligových gólov. Osemkrát reprezentoval Bulharsko a trikrát ČSR. Roku 1949 nastúpil v Prahe za Bulharsko proti ČSR, dal prvý gól a jeho mužstvo zvíťazilo 3:1. V kariére odohral 169 ligových zápasov (98 za Slovan) a dal 71 gólov. Študoval v Brne a hral za SK Židenice. Odtiaľ ho získal Slovan. Nebol neznámy, lebo sa pýšil dvoma titulmi majstra Bulharska s Levski Sofia. Na turnaji Balkaniáda ho vyhlásili za najlepšieho hráča. Bol vysoký, rýchly, dobre hlavičkoval a ukazoval veľa inteligencie. Študoval u nás medicínu na ktorú sa v Bulharsku nemohol dostať. V Bratislave sa oženil, usadil, stále mal svoju ordináciu a veľa vďačných pacientov, ktorí mali starosti s nosom, ušami či očami. Do jeho receptov patrila aj veta: „A nezabudnite športovať.“ Po prvý raz hral za Slovan v auguste 1947 a neskôr sa objavil aj na súpiske ČH, kam vtedy odišli viacerí hráči Slovana. Päť rokov patril Božin medzi najlepších útočníkov v republike. Mal rád oba bratislavské kluby, Slovan i ČH a rozdával im svoju priazeň. Trénoval deti, ale aj prvú ligu, najmä v Slovnafte i Trnave. Mal vrodené vlastnosti pre čestnosť, spravodlivosť a fair play. Ľudia dodnes spomínajú ako sa v zápase s Bohemiansom za stavu 1:1 priznal rozhodcovi, že gól dal rukou a aby ho teda neuznal. Stalo sa, Bohemians aj tak prehral, ale Božin si získal veľkú popularitu. Aj preto vyšla o ňom kniha Doktor v kopačkách. Chodieval na futbal, takmer až do svojej smrti.
