Robustný útoèník, ktorý výdatne pomohol pri získaní zlatých európskych medailí z ME. Stre¾bou i pohybmi dos� pripomínal Emila Pažického. V roèníku 1975 – 1976 sa stal krá¾om ligových strelcov s 21 zásahmi. Rok predtým dal za VSS Košice 14 gólov a bol tretí v poradí. Keï však oslávil svoj strelecký triumf, jeho mužstvo v nasledujúcom roèníku, hoci dal 11 gólov, z ligy vypadlo. Napriek tomu, že v kolektíve hrali takí hráèi ako Lipnický, Oboril, Putera, Šrafura, Pollák, Hoholko, Andrejko, Boroš... Ako necha� takého kanoniera v 2. lige? Lanári sa teda rozbehli, a najšikovnejší bol ten z Tehelného po¾a. Neurobil chybu. Dušan do roèníka 1980 – 1981 skompletizoval strelecké vysvedèenie na 89 gólov. Ligových zápasov mal odohraných 220 a ešte v Košiciach sa stal 24. 9. 1975 reprezentantom. Odohral osem zápasov a dal jeden gól. Ale aký! V zápase kvalifikácie v Bratislave Anglicku, a to hlavou, ví�azný na 2:1. ÈSSR potom postupovala na ME z prvého miesta. Náš kanonier v Slovane skonèil v roku 1981, a potom si išiel zahra� aj s Pivarníkom do Cadízu a belgického Hasseltu. Vypomáhal medzitým v Žiline a skonèil v Petržalke. Trénerstvo zaèal skúša� s mladými v Kuvajte, ale v roku 1990 prišiel do Slovana a v priebehu ôsmich rokov získal prenikavé úspechy. Jeden federálny titul majstra, raz bol druhý a raz tretí. V samostatnom Slovensku potom pridal tri tituly majstra a raz skonèil tretí. So Slovanom vybojoval aj Slovenský pohár a dvakrát Superpohár. Vychoval najmenej dve desiatky slovenských reprezentantov. Keï v roku 1997 prešiel do Trnavy, bol v lige druhý a vyhral Slovenský pohár aj Superpohár. Pokraèoval v Petržalke, ale nedoèkal sa toho, aby sa jeho mužstvo presadilo v Európe, èo si ve¾mi želal. V januári 1999 sa dostal aj k reprezentaènému mužstvu SR, ale èoskoro sa vzdal, neviedol nijaký oficiálny zápas. Vrátil sa však v roku 2004 na 31 zápasov a dostal sa v kvalifikácii MS do baráže so Španielskom, cez ktoré sme už neprešli. Stal sa poslancom NR SR a splnomocnencom vlády pre TV, šport a mládež.
















