Karol Jokl patrí k legendám Slovana Bratislava a taktiež k najväèším talentom celého èesko-slovenského futbalu. Tento výnimoèný hráè a brilantný technik sa narodil 29. augusta 1945 v Ba�ovanoch, ktoré boli neskôr premenované na Partizánske. S futbalom zaèal v rodnom meste v drese miestnej Iskry. Vzorom mu bol jeho otec, ktorý hrával najvyššiu slovenskú i èesko-slovenskú sú�až za klub ŠK Ba�ovany a vyznaèoval sa technickou hrou. Mladý Karol ve¾mi rýchlo upozornil na svoj obrovský talent a už v sedemnástich rokoch patril k oporám seniorského mužstva Iskry Partizánske. Netrvalo dlho a po Joklovi siahol Slovan Bratislava, ktorý vtedy trénoval Leopold ,,Jim“ Š�astný. Práve on vymyslel nováèikovi v belasom drese prezývku ,,Kopýtko“, keïže pochádzal z mesta obuvi, ako sa vtedy Partizánskemu hovorilo. Jokl sa takmer okamžite presadil v prvom mužstve Slovana, zaèal strie¾a� góly a preto netrvalo dlho, kým si ho všimol reprezentaèný tréner Václav Jíra. Svoj prvý ligový zápas odohral Jokl 17. augusta 1963, o jedenás� dní strelil prvý gól v najvyššej èesko-slovenskej sú�aži a v novembri 1963 odohral premiérový zápas za A mužstvo ÈSSR proti Juhoslávii. Slovanu Bratislava zostal Karol Jokl verný nasledujúcich 12 rokov, poèas ktorých zažil s mužstvom ve¾ké ví�azstvá, ale aj trpké prehry. Vypracoval sa na dirigenta hry celého mužstva, útoèníkov zásoboval presnými prihrávkami a divákov bavil svojimi technickými kúskami. Súperových obrancov privádzal do zúfalstva a tí sa preto neraz uchy¾ovali k zákerným faulom. Poèas celej kariéry tak trápili Jokla zranenia, zapríèinené zväèša brutálnymi zákrokmi súperov. Neby� toho, Karol Jokl mohol dosiahnu� ešte viac. Zoznam jeho úspechov nebol ale i tak malý. V prvom rade treba spomenú� zisk Pohára ví�azov pohárov v roku 1969, na ktorom sa podie¾al výraznou mierou. Ïalej tri majstrovské tituly, štyri ví�azstvá v Èesko-slovenskom pohári a v reprezentaènom drese úèas� na majstrovstvách sveta 1970 v Mexiku. V A–mužstve ÈSSR odohral nieko¾ko pamätných zápasov, z ktorých treba spomenú� súboje proti Brazílii, Maïarsku alebo Švédsku. Celkovo nastúpil v reprezentácii v 27 zápasoch, v ktorých zaznamenal 11 gólov. Jokl sa stal legendou už poèas hráèskej kariéry a diváci sa chodili na jeho hru pozera� nielen na Tehelné pole, ale i na ihriská súperov. V belasom drese odohral 241 stretnutí a strelil 69 gólov. S milovaným klubom sa rozlúèil v závereènom zápase sezóny 1974/1975, v ktorom sa rozhodovalo o majstrovskom titule medzi dvomi bratislavskými mužstvami, Interom a Slovanom. Práve tento Joklov posledný zápas v najvyššej sú�aži sa stal jeho najpamätnejším. Výraznou mierou sa podie¾al na ví�azstve Slovana 4:2, prièom sám strelil gól po sóle cez polovicu ihriska. Zo Slovana tak odišiel na vrchole. Jednu sezónu ešte odohral v drese Baníka Prievidza, aby sa následne vydal na trénerskú dráhu. Postupne pôsobil v kluboch Bradlan Brezová pod Bradlom, Energia Senec, Devínská Nová Ves, St. Pölten a nakoniec ako asistent Dušana Galisa v Slovane Bratislava. Spolupodie¾al sa tak na zisku dvoch titulov majstra Slovenska. Viac mu dopriate nebolo. Zomrel náhle, 28. októbra 1996 vo veku pä�desiatjeden rokov.
















