Do Slovana prišiel v roku 1985 a tri roky sme o òom vedeli málo. Mužstvo totiž hralo v 2. lige. V tichosti sa však kuli plány budúcich úspechov. Pripravovali ich hráèi ako Stúpala, Tittel, Chvíla, Glonek, Maixner, Krištofík, Juriga, Vencel ml., Pecko a ïalší. Za tri roky sa vyšplhali do najvyššej sú�aže. Laco Pecko pomáhal na pravom krídle. Bol vtedy zrejme naším najrýchlejším útoèníkom, z jeho únikov padali góly a sám ich aj dával. Prvý ho zaradil do mužstva tréner J. Jankech. Nebolo to prekvapenie. Laco iba využíval danosti a to, èo sa nauèil v atletike, hádzanej, basketbale, ba aj v hokeji v rodnom Krásne nad Kysucou. Keï zaèal v roku 1983 chodi� do školy na Orave, hrával za Dolný Kubín. Tam ho našiel tréner J. Obert a povolal do Bratislavy, kde sa už osvedèil tiež Oravèan D. Tittel. Laco sa najprv prebojoval do reprezentácie 21-roèných a od jesene 1988 pod vedením D. Galisa do ligy. Tento základ hráèov potom vybojoval po 17 rokoch federálny titul majstra. V tých rokoch bol už Pecko reprezentantom ÈSFR a 11-krát reprezentoval. Za Slovensko si pripísal ïalších šes� štartov a medzi tým aj tri slovenské tituly majstra. Chýr o jeho rýchlosti sa dostal až do Španielska, kde ho skúšali v klube Logrones. Nebolo z toho niè, šiel „na chví¾u“ do Drnovíc, ale opä� sa vrátil do belasého. Tréneri ho prerobili na obrancu a aj tam bol výborný. Prestal hra�, až keï jeho mužstvo opä� vypadlo o sú�až nižšie a okruh sa uzavrel v roku 2004. V lige nastúpil 431-krát, èo je slovenský rekord, prièom dal 30 gólov. Aj keï v roku 2004 odchádzal, bol najlepším hráèom belasých. Pri mládeži zaèal hneï trénerskú pú�, bol aj asistentom pri reprezentaènej sedemnástke, pokraèoval medzi dospelými ako asistent Borisa Kitku a 31. marca 2008 ho nahradil vo funkcii hlavného trénera. Vidite¾ne sa z toho tešil, novú funkciu prežíval a mužstvo Slovana po 10 rokoch priviedol opä� k titulu majstra.
















