Je to taká futbalová rarita. Dvaja bratia v jednom drese, obaja reprezentanti a spolu aj ví�azmi Pohára ví�azov pohárov. Nie je na svete ve¾a takých. Otec mohol žiari� spokojnos�ou. Veï to on ich vodil na štadión, on im radil, zariaïoval, èo bolo potrebné pre život i pre futbal. Starší Janko sa dostal do športovej školy a o tri roky mladší ¼udovít ho zaèal napodobòova� a doháòa�. Staršieho si raz pri školských zápasoch vyhliadol dr. Baláži, mladší sa pýši tým, že jeho objavil Jim Š�astný. Obidvaja sú v Slovane od zaèiatku, èiže odchovanci. Ján h¾adal ligové uplatnenie od roku 1964 v Trnave a našiel ho. Hneï získal aj prvý svoj i trnavský titul. Roku 1966 išiel slúži� do Dukly Praha, kde získal druhý titul majstra. Všade dobre, ale vrátil sa domov, k Dunaju. V pravú chví¾u, pretože mužstvo sa vrhlo na PVP a získalo ho vo finále s Barcelonou. Janko pridal tretí titul v tre�om mužstve, pretože aj Slovan bol majstrom. Bojoval v kvalifikácii na MS 1970 v Mexiku a potom si tam aj zahral. Viac si ani nemožno žela�. Šes� rokov hral v jednom mužstve s bratom, dokonca v jednom obrannom rade. Pripísali si po dva tituly. ¼udo zaèal v lige roku 1964 a dva roky na Jána èakal. Reprezentoval levíèatá i v B-mužstve a do áèka sa dostal, keï brat konèil, roku 1971, na dvanás� zápasov. Jeden bol vysoký a tvrdý, v reprezentácii nahrádzal výborného V. Hagaru. Druhý, tiež fyzicky zdatný a obetavý, nižší, ale tiež výborný hlavièkár, po ktorom prebral v Slovane štafetu Ondruš. V reprezentácii mal konkurentov v Dobiašovi, Hrivnákovi, Táborskom i Samekovi. Pravda je však taká, že obaja patrili vo svojich rokoch k ès. futbalovej špièke. �ažko by ste h¾adali niekoho, kto by vám povedal, ktorý z nich bol lepší. Zhodnime sa, že boli rovnakí. Starší s prezývkou „Prokeš“ sa stal doktorom práv, mladší „Kefa“, vyštudoval strojnú priemyslovku. Ján bol aj rozhodcom, ¼udo sa stal roku 1999 predsedom Slovana. Obidvaja zohrali v lige okolo 200 zápasov. Starší je rodák z Bratislavy, mladší z Kopèian.
















