Prišiel na Tehelné pole zo Žiliny roku 1963, teda po Chile, keï Dynamo Žilina vypadlo z najvyššej sú�aže a on nechcel hra� v druhej lige. Slovan mal vtedy dos� výborných obrancov, ale Šaòo sa konkurencie nebál, vedel, èo dokáže. Èoskoro si ved¾a Popluhára vybojoval pevné miesto. Bol tiež vysoký, výborne stavaný, elegantný i húževnatý a nekompromisný v súbojoch. S Popluhárom a Plassom hrával aj v reprezentácii. V rokoch 1964 – 1970 nastúpil 26-krát. Za vrchol kariéry však považuje roèník 1968 – 1969, keï ako kapitán mužstva priviedol belasých k ví�azstvu v PVP nad Barcelonou a zahral si v silnej skupine MS 1970 v Mexiku. Nieko¾kokrát bol aj kapitánom ès. reprezentácie. V mladších rokoch bol futbalovým nezbedníkom, búrlivákom èi frajerom, no neskôr rozvážnym inteligentným hráèom s rešpektom okolia. V Slovane bol 7 rokov a už pred MS v Mexiku mu s¾úbili, že bude môc� odís� do zahranièia. Vybral si Belgicko a RWD Molenbeek. Odišiel, dobre sa mu darilo, no ani netušil, že po dvoch rokoch skonèí. Roztrhla sa mu totiž achilovka, nasledovali operácie, rehabilitácia, strata formy. Na vrchol sa už nedostal. Trénoval dorastencov i B-mužstvo Molenbeeku, ba bol trénerom aj v kolektíve Anderlechtu. Keï prišiel koniec dátumu povolenia, akosi sa pozabudol, oslavoval dlhšie než bolo únosné a s návratom nastali komplikácie, hrozili mu stíhaním. Rozhodli sa s manželkou aj s dvoma synmi, že ostanú v Bruseli ako emigranti. Z vyuèeného zámoèníka sa stal dekoratér a so starším synom zaèali podnika�, mladší išiel hra� futbal do Malagy. Nikdy sa nes�ažoval, že by mu nieèo chýbalo. Až po 23 rokoch sa odvážil prís� domov, do Žiliny a Bratislavy. Mesto takmer nepoznával, no priate¾stvo so spoluhráèmi obnovil. Bolo o èom rozpráva� i spomína�. Odvtedy prichádza èasto, fanúšikovia nezabudli. V ankete storoèia ho zaradili medzi 25 najlepších.
















