Èlovek sa až musí èudova�, ko¾ko malo Slovensko v minulosti skvelých futbalistov. Na aké dlhé roky ostávajú v pamäti a v spomienkach ich obdivovate¾ov. Súèasné roky k tomu nemožno ani prirovnáva�. Jedným z takých bol aj kanonier z Pov. Chlmca, hráè ŠK Žilina, ktorého si ako 20-roèného vypožièali belasí na zájazd do Turecka. Hneï nato mu ponúkli aj zájazd do Mexika v lete 1948. V tú jeseò už zaèal „bombardova�“ brankárov v belasom drese. Hral prvý zápas v Prahe so Spartou (2:2), dal obidva góly, ale vraj urazil rozhodcu, a ten ho vylúèil. Dokonca ho aj napadol, a bol z toho roèný trest. Ešte š�astie, že bola nejaká reorganizácia, zo Slovana sa stal Sokol NV, zaèal hneï hra� a vybojoval prvý povojnový titul s bombastickým útokom Laskov, Pažický, Tegelhoff, Preis, Šimanský, ktorý dal 84 gólov, z nich Pažický 19. Potom prišli ïalšie dva tituly za sebou a ïalší, štvrtý, roku 1955 po prestávke. Pri všetkých bol Pažický a jeho góly. V lige hral 251-krát a nastrie¾al 123 gólov v belasom, v ATK a v Žiline. V roku 1955 bol krá¾om ligových strelcov. Reprezentoval 18- krát a dal 7 gólov. Hral aj na MS 1954. Jeden z najpopulárnejších hráèov ŠK a NV vôbec. Stavali ho na roveò s Bicanom, Preisom, Pøádom, Borovièkom, Crhom, ale aj s Tegelhoffom, Dolinským a ïalšími. A on ku všetkému pridával aj rôzne životné i futbalové pikantérie. �ažko ho bolo oddeli� od lopty, lebo mal robustnú postavu a vletel do akcií ako tank. Strie¾al zo všetkých pozícií, rozhodoval stratené zápasy. V belasom drese dal 77 gólov a bolo treba èaka� až na Jána Èapkovièa, kým ho niekto prekoná. Mával rešpekt obrancov, ale aj rozhodcov. Keby nebolo trestov a rôznych prie�ahov pri prestupoch, bol by urèite dosiahol aj viac. V belasom drese bol aj so žilinskou a vojenskou prestávkou 13 roèníkov. Posledný zápas hral 21. 5. 1961 za Jednotu Trenèín. Potom ho prestali poslúcha� nohy a „Pažo“ èi „Baèa“ strávil ve¾a rokov na vozíèku (nie následkom futbalu), stále sa však zaujímal o futbalové dianie.
















