Hral za ŠK Bratislava len vo dvoch roèníkoch (1946 – 1947 a 1947 – 1948), ale fanúšikovia na neho stále spomínajú ako na legendu, fešáka, hráèa i kanoniera, ale i hráèa s pestrým životom. Vypracoval sa na jedného z najlepších na svete a stal sa ikonou Barcelony a Španielska. Chlapec zo slovenskej rodiny na periférii Budapešti, uèeò z fabriky GANZ, odkia¾ si doniesol prezývku Kukši. Bol to futbalový be�ár, mazaný všetkými mas�ami. Ako dorastenec prestúpil do Ferencvárosu a hneï po skonèení vojny sa stal reprezentantom Maïarska. Ktovie, èo mu nas¾ubovali funkcionári z Tehelného po¾a, keï ho v roku 1946 prehovoril tréner F. Dauèík, priviezol autom na Tehelné pole a hneï sa stal hráèom ŠK Bratislava. Nebol problém vybavi� mu obèianstvo. Bol ešte dorastenec, a tak pomohol ve¾mi rýchlo vybojova� titul majstra Slovenska. Hneï ho však zobrali do prvého mužstva k Reimannovi, Venglárovi, Chodákovi, Karelovi, Vièanovi, Tegelhoffovi, Luknárovi, Schubertovi, Šimanskému, Arpášovi... Zapísal sa sympatiami, hrou, 13 gólmi i šiestym miestom mužstva. V nasledujúcom roèníku bol už tretí. Poèas dvoch roèníkov stihol 7-krát reprezentova� ÈSR medzi hráèmi svetového mena, ako Ludl, Bican, Senecký, Jira, Cejp, ale aj Venglár, Vièan, Baláži... Dos� ve¾ká opovážlivos� od takého chlapca. A on dal aj šes� gólov! Lanári ho opantali. Vrátil sa do Pešti a potom opä� ušiel a hral za emigrantov Pro Patria po Európe, ale aj za AC Miláno. V Bratislave sa stihol oženi� so sestrou trénera F. Dauèíka, ktorý ho potom �ahal do Španielska, kde neskôr žil. Dvanás� nasledujúcich rokov kra¾oval v FC Barcelona, 19-krát reprezentoval a rekordných 11 rokov viedol reprezentáciu. Zahral si aj v USA, trénoval v Saudskej Arábii, Paraguaji... Nikdy nezabudol na Bratislavu, podpisoval sa ako Ladislav, spolupracoval so Slovanom, so spoluhráèmi a ve¾kým priate¾om bol s Bicanom, ktorý mu vraj v zaèiatkoch najviac pomohol. Z uèòovského šibala vyrástol futbalový elegán a diplomat, akých nebolo ve¾a.
















