Je prvým Slovákom, ktorý sa na dlhší èas dostal medzi hviezdy 30. rokov. Zaèínal hra� v rodnej Bratislave v nemeckom klube SC Donaustadt. V roku 1923 prestúpil do maïarského SC Ligeti. V I. ÈsŠK však skoro vypátrali jeho slovenský pôvod a v roku 1927 ho už preregistrovali do belasého. Hneï sa objavil v útoku a prispel k prvému titulu amatérskeho majstra ÈSR. V strede útoku èi na ¾avej spojke sa cítil najlepšie. Slávnemu Newcastlu United dal v máji 1929 pri výsledku 8:1 tri góly. Hral vtedy v útoku, ktorý je ozdobou našej histórie: Šoral, Bulla, Priboj, Èambal, Uher. V tom istom roku ho povolali na vojenèinu do Litomìøíc, ale hrával za Teplitzer FK. Tam ho prerobili na stredného záložníka. Po necelých dvoch roèníkoch sa už s�ahoval do Slavie Praha, kde bol šes� rokov a dosiahol tam svoj vrchol. V priebehu štyroch rokov 21-krát reprezentoval ÈSR a získal aj striebro na MS 1934 v Taliansku. Hral tam s najlepšími èeskými hráèmi a nastúpil aj vo finále. Zaradili ho aj do najlepšej jedenástky turnaja. Pamätníci roky spomínali, aký bol všadeprítomný a neúnavný, dôstojný zástupca legendárneho Káïu. „Èambal má schopnos� na ihrisku robi� z chaosu poriadok,“ písali vtedy noviny. Bol to muž silných nôh a vôle, patrilo mu celé ihrisko a každá lopta. Bol futbalovým myslite¾om a neobyèajne elegantným hráèom. V Èesku sa usadil natrvalo, ale v rokoch vojny bol na Slovensku a trénoval ŠK Ba�ovany, ktoré priviedol až do ligy. Ostal pri futbale do konca života. Trénoval Vítkovice, Tankistu Praha, Lokomotívu Košice, v berlínskom Vorwärste získal titul. Do FC Prague Sydney pritiahol zo Slovana A. Moravèíka, P. Molnára i V. Schrojfa, pôsobil aj v Trenèíne a pražskej Sparte. Zverili mu dokonca i vedenie reprezentaèného mužstva ÈSR. Èambal mal ve¾ké futbalové vedomosti a ešte väèšiu prax, prakticky nenapodobite¾nú. Bol prvým slovenským futbalistom, ktorý hral na majstrovstvách sveta.
















