Keby už niè okrem toho nedokázal, patril by do siene slávy. Pavol totiž drží primát, ktorý nemôže nikto napodobni�, ani zobra� mu ho. Stal sa prvým slovenským futbalistom, ktorý si obliekol reprezentaèné trièko ÈSR. Ako amatér z I. ÈsŠK Bratislava si zahral v rokoch 1929 – 1931 s profesionálmi proti Juhoslávii v Prahe i Belehrade. Dostal sa do spoloènosti vtedy preslávených hráèov, akými boli Plánièka, Burgr, Ètyøoký, Silný a Puè, ktorí získali na MS 1934 strieborné medaily. To bola v tých rokoch senzácia. Pa¾ko, ako mu aj pre útlejšiu postavu hovorili, zaèal hráva� v Štubnianskych Tepliciach, neskôr v Kremnici a Turèianskom Svätom Martine. V jeseni 1923 práve tam zavítal I. ÈsŠK Bratislava a zví�azil 8:1. Najlepším hráèom Bratislavèanov bol Š. Priboj, ktorý vtedy mužstvo aj trénoval. A práve chlapec, èo im dal ten jeden gól, sa mu zapáèil. Vyskúšali ho v B-mužstve a v marci 1924 definitívne zakotvil v útoku belasého mužstva. Vyznaèoval sa predovšetkým rýchlos�ou, ktorá bola v pä�èlennom útoku potrebná najmä na krídlach. Keïže Pavol hral dobre oboma nohami, využívali ho aj takto, ba v prípade potreby aj v zadných radoch. Bol pri prvých tituloch amatérskeho majstra a zapísal si ich spolu šes�. Gólmi prispieval vždy bohato a azda aj preto sa stal kapitánom mužstva. Rozumel si s Uherom, Èambalom i Bullom a F. Dauèíkom. Patril k ve¾mi slušným hráèom a najlepšie strie¾al priame vo¾né i pokutové kopy. V roku 1926 prišla do Bratislavy majstrovská Slavia Praha a on dal Plánièkovi dva góly. Jedenás� rokov hral za bratislavské mužstvo, no kariéru ukonèil neš�astne. V zápase Západoslovenskej župy proti maïarskému zväzu MLSz v apríli 1934 mu obranca Hédz z Ligeti SC nastavil š¾apák a – zlomil mu nohu. Slováci síce vyhrali 5:1, ale Šoral už viac vrcholovo hra� nemohol. Na jeho bomby z obidvoch strán ihriska fanúšikovia roky spomínali. Šoral sa ešte zabával futbalom ako tréner ŠK ASO a po vojne vychovával na Tehelnom poli žiakov.
















