Presného a jemného inžiniera futbalu nedokázal v jeho rokoch nikto napodobni�. Mal od samého zaèiatku futbalový talent, vodcovské schopnosti, strelecké umenie a techniku mohol vyuèova� aj na univerzite. Stal sa preto jednou z najvýraznejších postáv ès. futbalu. Pochádzal z Ružomberka a do gymnázia už chodil v Lipt. Mikuláši. Popri futbale sa venoval atletike, basketbalu i volejbalu. Ružomberèania ho postavili vo futbale medzi dospelých, keï mal 17 rokov, ale hral iba v 1.A triede. Z nej sa však dostal až do 1. ligy. Žia¾, v zápase so Sláviou Prešov sa neskôr vážne zranil a zdalo sa, že bude musie� so športovaním presta�. Pomohli mu pieš�anské kúpele. Keï prišiel do Bratislavy študova� lesné inžinierstvo, ŠK Bratislava ho získal v roèníku 1942 – 1943. Tréner F. Dauèík omladzoval mužstvo a Viktor sa do útoku hodil: Duloviè, Arpáš, Tegelhoff, Luknár, Podhradský. Títo kanonieri nastrie¾ali v nasledujúcom roèníku 121 gólov a z nich dal Tegelhoff 27. Samozrejme, bol z toho majstrovský titul. K nemu neskôr pridal tento dirigent ešte tri, keï posielal do šancí takých útoèníkov, akými boli Laskov, Preis, Šimanský, Pažický, Malatinský, Baláži, V. Hlavatý... Viktor patrí aj do klubu ligových kanonierov, veï v 266 ligových zápasoch za Ružomberok a NV Bratislava dal 111 gólov. Devä�krát reprezentoval ÈSR a bol prvým slovenským hráèom po vojne, ktorý sa objavil v reprezentácii. Trikrát hral ešte predtým za Slovensko v rokoch 1943 – 1944. V reprezentaèných mužstvách neskóroval ani raz, pretože mal najmä dirigentské úlohy. Viktor vydržal v belasom drese 14 rokov a napriek tomu, že operované koleno stále pobolievalo, lúèil sa až v jeseni 1956. Skúšal to aj druhý raz v Pieš�anoch lieèi�, ale priaznivé výsledky sa už nedostavili. Po ukonèení kariéry ho zamestnali v Slovnafte, kde dlho trénoval mladé nádeje žlto-èierneho dresu. Viktor bol vždy nenápadný, slávu a popularitu nevnímal a vynikal najmä múdros�ou a skromnos�ou.
















