Bol obrancom toho najklasickejšieho anglického typu. Vždy sa o òom hovorilo ako o neobyèajne spo¾ahlivom hráèovi. Znamenalo to, že v zápase takmer neurobil chybu, svedomito strážil priestor okolo ¾avej postrannej èiary a nedal sa oklama� ani najprešibanejším útoèníkom. Bol dostatoène tvrdý, obratný, predvídavý, ale aj rýchly. Èasto dokázal zbehnú� až k súperovej rohovej zástavke a posla� do šestnástky finálny center. Bolo pre neho c�ou, keï ho porovnávali s L. Novákom, ktorý mal podobné vlastnosti a bol kapitánom Dukly Praha i reprezentácie. „Kolo“ nepodliehal nijakej móde. Bol obrancom a bránil. „Keby to robil každý v rade pred brankárom stopercentne, nikdy by sme nemohli prehra�“, hovorieval. Odborníci popri spo¾ahlivosti obdivovali aj jeho pružnos� a ovládanie tela. Ako by aj nie, veï on prešiel ako vojak parašutistickým výcvikom, skákal na padáku. Vyuèený zámoèník, chlapec zo šiestich súrodencov, od 15 rokov sirota, bol tvrdý chlapík. Rodák z Kladna vojenèil v Holešove, odtia¾ sa dostal hra� do Popradu a do Slovana, no vtedy už bývala rodina v Kolárove. Vô¾ou i umením sa vyšplhal na futbalový vrchol. Francúzsky denník L´Equipe po ME v Juhoslávii napísal: „Videli sme jedného z najlepších krajných obrancov na svete, nenápadného, ale stopercentného.“ A teraz si predstavte ved¾a neho v Slovane aj v reprezentácii Ondruša, Jozefa Èapkovièa, Pivarníka a za nimi Vencela èi Viktora. Neèudo, že boli všetci majstri Európy a že on v rokoch 1974 – 1980 reprezentoval 55-krát takmer bez prestávky, mal bronz z ME 1980 a dvakrát vyhral Ès. pohár. Desa� rokov bol tento sympa�ák v belasom drese (1970 – 1980) a nastúpil v 225 zápasoch. Popri výborných tréneroch sa aj sám vyuèil za uèite¾a futbalu. Trénoval v Slovane i vo viacerých rakúskych mužstvách a popritom aj hral. Keï sa vracal z jedného zápasu v Rakúsku, pri autonehode sa skonèila jeho pú�, ïaleko pred pä�desiatkou.
















