Je to al zo zlatch chlapcov Pohra vazov pohrov, ktor sa v roku 1969 radovali z vekho triumfu. A hne potom aj z federlneho titulu. K obidvom tmto spechom prispel Vlado vekou mierou. Najm preto, e mal prve vtedy vrcholn formu a pravidelne hrval. Spolu strvil v belasom drese 8 ronkov ako prvoligov hr. Po odchode A. Horvtha do zahraniia ho nahradil prve on, a to nielen v Slovane, ale aj v reprezentcii. V roku 1971 nevynechal ani jedin medzittne stretnutie. Vtedy mal u za sebou majstrovstv sveta v Mexiku, ktor sce nedopadlo oslnivo, ale n stopr mal stle dveru trnerov aj nstupcov J. Marka. Bol reprezentantom v rokoch 1969 1972, spolu 13-krt. Obranca, ktor bol vestrannm hrom. Azda aj preto, e pvodnm povolanm bol gymnasta a ovldal svoje telo ako mlokto. Vedel kontrolova pohyby, spevova svaly, kde bolo prve treba, nechbala mu disciplna ani verva. o bolo treba urobi, to urobil, rchlo, tvrdo a presne. Nebol obrom obrany, ale vaka vskoku hlavikoval ako ostatn vek. Priiel z Rimavskej Soboty, v doraste sa trochu zocelil a ako 21-ron u nastpil v lige. Hrval najastejie s Vencelom, Schrojfom, Urbanom, Popluhrom, Vengloom, A. Horvthom, Mutkoviom, Hrdlikom, Joklom, Adamcom, Cvetlerom, Obertom... o meno to pojem, majk Slovana. Konil s K. Gghom, Zlochovcami, Ondruom, Pivarnkom, apkoviovcami, L. Mderom, vehlkom, Masnm..., o bola alia vrka doteraz nenapodobitench hrov. Ke skonil, hne zaal trnova juniorov Slovana a potom pokraoval v rznych mestch Slovenska, v Dun. Strede, Koiciach, Interi ZS, KP v Bratislave a odskoil si aj do Rakska. koda by bolo nevyui vek futbalov vedomosti. Zskal ich od najlepch trnerov, prvotriednych spoluhrov a aj kola nieo dala. Preto je Vlado sebavedom trner, ktor sa nikdy netriasol pred funkcionrmi a prpadnou stratou stoliky.
