Ako Talent z Ve¾kých Bielic sa dostal do dorastu v Partizánskom. Odtia¾ ako študent stavebnej priemyslovky do druholigového Slavoja Nitra, ïalej do tej istej sú�aže v Topo¾èanoch. „Na chví¾u“ sa ešte raz vrátil do Nitry, no potom si to už nasmeroval do Bratislavy. Na vizitke mal napísané, že je dorasteneckým reprezentantom republiky. Netrúfal si ve¾mi medzi slávnymi hráèmi, ako boli Schrojf, Vièan, Jajcaj, Benedikoviè, Vengloš, A. Moravèík, A. Bíly, P. Molnár, M. Hlavatý, E. Pažický, V. Tegelhoff... Èo budem medzi nimi robi�? – pýtal sa sám seba. Tréneri L. Š�astný a J. Baláži mu však vysvetlili, èo od neho potrebujú, èo s jeho talentom a od koho sa má èo uèi�. Postavou, pohybmi i gólmi pripomínal hneï od zaèiatku Laca Kubalu. Ako 20-roèný bol už kompletným, fyzicky zdatným hráèom a v tom roku, 1958, aj štyrikrát reprezentoval. Zahral si proti Švajèiarsku, Bulharsku, Taliansku i Turecku. Dôveru mu dal tréner K. Kolský a urèil, že po odchode Feureisla bude vodcom útoku. Už predtým však okúsil reprezentaèný dres 12-krát v doraste, 7-krát v juniorke, 3-krát za olympionikov a 6-krát v B-mužstve. Ako vidie�, všade ho chceli, lebo góly budú vždy vo futbale potrebova�. Vedel ich dáva�. Vo finále Ès. pohára 1963 dal Slavii Praha (9:0) – šes�. Sparte Praha v lige 1964 pri výsledku 5:1 – štyri. Jedenás� rokov hral v belasom, iba èo si odskoèil ako vojak do RH Brno a ÈH Bratislava. Raz, keï poklesla forma, išiel na pár mesiacov pomáha� Prešovu, ale vrátil sa. Skonèil až roku 1968 bez toho, aby bol získal titul majstra. Vynahradil si to v Innsbrucku, kde mal ve¾mi úspešné obdobie a vybojoval hneï tri prvenstvá, dokonca za sebou, a bol najlepším kanonierom nielen Innsbrucku, ale celého Rakúska. Patrí však Tehelnému po¾u. S prestávkami už trénoval všetko, èo mu prišlo pod ruky. Od prvého mužstva až po dorastencov. Keï nebolo miesto doma, sadol si na stolièku aj v iných mestách. By� pri lopte ho totiž stále baví.
















