Hlohovecký rodák sa objavil v bratislavskom ŠK ASO poèas 2. svetovej vojny, kde hral v druhej lige. Potom narukoval do OAP. Po zániku mužstva nebolo pre lanárov zo Slovana nijakým umením získa� ho do belasého dresu. V jeseni 1945 dostal ako 20-roèný príležitos� v prvom mužstve. Hral s takými borcami ako Reimann, Vanák, Chodák, J. Karel, Venglár, Baláži, Putera, Tegelhoff, J. Arpáš, Luknár, Korostelev... Ako keby sa mu bolo snívalo. Èoskoro, po odchode Baèkora do zahranièia, obsadil v strede obrany miesto natrvalo a stal sa pre ostatných rovnocenným bojovníkom. Získal tri tituly majstra republiky za sebou (1949 – 1951), èím sa prelomila hegemónia Slavie i Sparty. Ïalší titul si k dvom druhým miestam pripísal v roku 1955. Piaty vybojoval už ako tréner. Roku 1947 sa stal reprezentantom a bol ním do roku 1952. Spolu hral 11-krát, èasto s kapitánskou páskou. Pekná kariéra, ku ktorej patrí aj 11 zápasov v Bmužstve bývalej republiky. Elegantný fešák s vyèesaným „kohútom“ na hlave hral v belasom drese 12 rokov a v lige nastúpil 231-krát. Po ukonèení èinnosti sa stal trénerom. Svoje umenie dokazoval v Slovane, v Interi i v Trenèíne a ve¾ké uznanie získal aj v Po¾sku, najmä v Ruchu Chorzów. Najväèší obdiv mal po získaní Pohára ví�azov pohárov v roku 1969, keï mužstvo vyhralo vo finále v Bazileji nad CF Barcelona 3:2. Taký úspech nemá doteraz žiadny slovenský ani èeský tréner. Michal bol príjemný èlovek, svedomitý futbalista, uèenlivý tréner. Nerobil z futbalu vedu, ale vedel, èo všetko k ví�azstvám patrí. Bol pilierom obrany, najmä v zostave Venglár – Vièan – Chodák. Na ¾avej strane sa objavovali aj Hinduliak, Žáèek, Pokorný, Steiner. S umením a preh¾adom vedel nielen bráni�, ale vo WM-systéme i zaútoèi�. Mal futbal ve¾mi rád a nehanbil sa po prehrách pusti� aj chlapské slzy. Staval na dobrých vz�ahoch, na priate¾stve s A. Malatinským i s J. Markom, s ktorými si vymieòal trénerské tajomstvá. Osud mu nedoprial, aby sa tešil z futbalu dlho po šes�desiatke. Odišiel takmer priamo z lavièky.
















