Mladého futbalistu poslali rodièia do ruského gymnázia v Prahe. Hra� už trochu vedel, a tak si ho zobral do kádra Rapid Vinohrady. Blížili sa však vojnové dni a to bol príkaz na návrat domov. Seèovèan pokraèoval v štúdiu v Prešove. Získal titul dorasteneckého majstra Slovenska a èoskoro obliekol ligový dres Slávie Prešov, ktorá patrila medzi popredné mužstvá. Študoval však farmáciu a v jeseni 1946 prešiel do Bratislavy. Na Tehelnom poli akoby boli iba na to èakali. Odišiel im Korostelev do Talianska a „Šimi“ èi „Cverna“ pre útlu a tenkú postavu ho mal nahradi�. Jeho rýchlosti a povesti, že vie striela� góly, Bratislava neuverila. Hneï na prvom domácom zápase so Spartou (1:3) ho diváci vypískali. On si ich však udobril. Pri výsledku 3:2 proti Slavii Praha dal dva góly a už aj sa zabúdalo. V nasledujúcom roèníku sa stal najlepším strelcom mužstva so 16 gólmi. Prispel k trom titulom majstra republiky. V Bratislave hral pä� a pol roka a dal v lige 48 gólov. Výborný bol na zájazde v Mexiku. Naše ¾avé krídlo si vyslúžilo aj reprezentaèný dres (1947 – 1955). Oblieklo ho 15-krát a dalo sedem gólov. A bolo aj kapitánom mužstva. Šes�krát „lietalo“ po ¾avej strane aj v B-mužstve. „Pán lekárnik“ teda nahradil J. Korosteleva dôkladne. Vo svojom poslednom medzištátnom zápase proti Belgicku v Prahe pred 45 000 divákmi (5:2) dal vedúci gól a zahral si v takejto zostave: Houška – Menclík, Hledík, Zuzánek – Hejský, Procházka – Pazdera, E. Svoboda, Pøáda, Crha, Šimanský. Ako vidie�, v zostave bol jediným Slovákom. Z Bratislavy odišiel na rok do Prešova, potom na dva do Tankistu Praha a opä� domov, kde ukonèil kariéru po 18 roèníkoch, 212 zápasoch a 85 góloch. Venoval sa farmácii, ale aj trénoval, vravieval, že to iba z núdze, keï niekde potrebujú výpomoc. Stále však na východe, blízko domova, kým len vládal. V Bardejove, Prešove dokonca v ligovom mužstve, v Michalovciach, Sp. Novej Vsi a opä� v kruhu najmladších v Prešove.
















