Zaal sa bavi s loptou na michalovskom gymnziu, no len o zmaturoval, u hral v roku 1942 prv ligov zpas za Slviu Preov. Dovtedy futbalov majstrovsk zpas ani nevidel. Jeho mustvo vak vtedy vyhralo nad Trnavou 4:1, on dal tri gly a razom sa stal milikom mesta. Chcel vak tudova na vysokej kole, preto sa vybral do Bratislavy. Trnoval na Tehelnom poli a zpasy chodil hra na vchod. Samozrejme, e to nebolo normlne a nebolo ho ani treba vemi prehovra, aby podpsal prestupov lstky. Na jar 1943 bol u belas a v spolonosti J. Arpa, Tegelhoffa, Luknra a Podhradskho stle hrval a zskal aj titul majstra Slovenska. Medzi veliknmi vak dval mlo glov, a preto ho trner F. Dauk preradil do zlohy. Tam bolo potom roky jeho prav miesto. Stal sa motorom mustva, ukzal vek vitalitu a schopnosti organizova hru. Bol reprezentantom Slovenska a od jesene 1946 aj SR. Sedemkrt si zahral s levaom na prsiach. Ke absolvoval elektrotechnick odbor na technike, chcel sa pecializova na rdiotechniku. Odiiel na skusy do Franczska, kde hral rok za CA Par. Vrtil sa vak a s J. Balim utvoril skvel zlon dvojicu, ktor bola zkladom peknej a efektvnej hry mustva. Hovorilo sa o nej aj v najvch kluboch Eurpy. Jozef bol, samozrejme, aj na slvnom zjazde K v Mexiku v roku 1948. Nemohol na spomna v dobrom. Hne v prvom zpase proti Atlante (2:0) sa zranil a viac si nezahral, hoci zranenie bolo na nerovnom trvniku nezavinen. Trner F. Dauk tvrdil pri hodnoten zjazdu, e keby sa to nebolo stalo, Slovan neprehr v Mexiku ani jedin zpas. Karel musel skoni, koleno sa u nedalo napravi. Futbalov aj skuton ininier dva roky trnoval Pieany, potom iiel do Preova, trochu hral (do r. 1955), ale najm trnoval a odovzdval neoceniten sluby. Zatrnoval si aj v inch mestch, ba aj v Kostarike a Kuvajte, aby opril svoje bohat znalosti cudzch jazykov.
