Poèas vojnových rokov bol spolu s I. Chodákom urèite najpopulárnejším športovcom Slovenska. Urèili to aj ankety odborníkov i fanúšikov, èitate¾ov športových èasopisov. Najmä preto, že boli výborní a okrem futbalu reprezentovali aj v iných športoch. „Dodo“ popri brankárskom umení prekvapoval aj útoèením – v hokeji, až na reprezentaènej úrovni. V belasom futbalovom drese bolo ve¾a výborných brankárov, no on sa stal idolom a v ankete spomedzi najlepších hráèov storoèia ho zaradili fanúšikovia do prvej dvadsiatky. Zaèínal v rodnom Zvolene, no v júli 1937 ho získalo vtedy popredné mužstvo FTC Fi¾akovo. Nezdržal sa dlho, lebo prišli maïarské vojská a on odišiel do Považskej Bystrice. Tam pomohol mužstvu Sparty získa� Pohár Štefana Jakubca. Reimann bol svojský, štýlový brankár, štíhly, pohyblivý a nepotrpel si na vtedy populárne robinzonády. Bol však obratný, predvídavý a využíval viaceré prvky z hokeja. Vedel už vtedy, èo znamená dirigova� obranu a pod¾a dnešných slov „èíta� hru“. Mnohé útoky zastavoval ïaleko v poli. Bránku Slovenska uvo¾nil iba zriedka, keï bol zranený. Aj ÈSR reprezentoval pä�krát. Chytal v lige i v reprezentácii vlastne ešte ako dorastenec. Všetci brankári sa vtedy hrali „na Reimanna“, to bol ich vzor. Do ŠK Bratislava zahlásil prestup v jeseni 1940, ale potom ho odvolal a objavil sa vo Svite. Narukoval do OAP Bratislava a prièinil sa o titul majstra Slovenska 1942 – 1943. Po vojenèine sa ho podarilo predsa len získa� do ŠK Bratislava. Bol nepretržite jednotkou v bránke, ako neskôr V. Schrojf. Získal tituly majstra republiky aj neskôr (1949 – 1951). Možno napísa�, že to bol náš Plánièka. Takmer desa� rokov chytal na Tehelnom poli. Nastúpil v 176 zápasoch, posledný ligový odchytal na jeseò 1954. Mal už vtedy obchod, no jeho zamestnanci zneužili jeho dobrosrdeènos� a „Dodo“ sa dostal aj za mreže. Ani potom nezanevrel na futbal. Trénoval vo viacerých kluboch a v Dubnici ho zastihla smr� priamo za volantom, nevydržalo srdce.
















