Výborný útoèník mal aj trochu smolu, že najúspešnejšie roky mal práve vojnové. Inak by bol rozhodne dokázal viac. Popri tom mal však aj š�astie, lebo na Tehelné pole sa dostal z malého bratislavského klubu Donaustadt SC a hneï zaèal hra� ve¾ký futbal. Ba ešte skôr než ho preregistrovali, si ho I. ÈsŠK požièal na zájazd do Francúzska a Luxemburska, kde prestup upiekli. Mal vtedy iba dvadsa� rokov a hneï sa zaradil medzi najchýrnejších kanonierov v konkurencii Tegelhoffa, Luknára, Porubského, Jurkovièa, Láncoša, Drojáka, Podhradského a iných... Trikrát sa stal krá¾om ligových strelcov. V roèníku 1943 – 1944 dal v lige pri dvanástich úèastníkoch 28 gólov a za ním skonèili ïalší dvaja belasí, Tegelhoff (27) a Podhradský (23). Dvanás� rokov bol v belasom drese, odohral 166 zápasov a nastrie¾al 151 gólov. Keïže hral vo vojnových rokoch, jeho góly vtedy neprávom medzi Ligových kanonierov nezaradili. Janko mal štyri tituly majstra republiky poèas vojny. Bol útlejšej „švehlíkovskej“ postavy, ale rovnako živý a strelecky ešte úspešnejší. Šimonovanom dal pri výsledku 8:0 šes� gólov! Do šancí sa dostával ako a kedy chcel, ale ve¾a ich aj premárnil. Preto niekedy z nominácií vypadol, no èoskoro ho opä� pozvali, lebo jeho góly chýbali. Bolo mu jedno, s kým hrá v útoku. Bol dynamický, pružný, rýchly a prefíkaný. V roku 1947 ho získal do svojich radov Juventus Turín, èo bola senzácia. Mali ho tam radi, ale on si na profesionálne poriadky a tamojší život nezvykol, hoci bol slávny ako málokto. Vrátil sa po necelom roku. Za Slovensko zohral v rokoch 1939 – 1944 dvanás� zo šestnástich stretnutí a dal svoje štyri góly hneï v prvom a potom poslednom zápase. Zomrel pomerne mladý, bol mestským policajtom i šoférom „panských“ áut a v posledných rokoch už na futbal nechodil, hoci pánov vozil aj na štadióny. Ligu v belasom hrával dobre aj jeho mladší brat Emil.
















