Pochádzal z Dolného Kubína, hrával však aj vo Vrútkach i VŠ Bratislava. Samozrejme, na Tehelnom poli o òom dobre vedeli. Patril medzi najvšestrannejších športovcov tých rokov. Okrem futbalu hral výborne hokej, lyžoval, behal šprinty, prekonával súperov v stolnom tenise. Všetko na vysokej až reprezentaènej úrovni. Kedy sa vlastne stihol uèi�? Keï postúpil I. ÈsŠK do ligy, bolo jasné, že by takého borca potreboval. Získal ho v jeseni 1936. Sám vravel, že podpísal prestup na doživotie. Málokto veril, ale skonèilo sa to tak – bol nepredajný. Kúpili ho vraj za 4000 korún a za zápas belasých v Dolnom Kubíne, kde sa s ním chceli pochváli�. Onedlho debutoval proti Tepliciam v lige. Po piatich minútach dal gól a zrodilo sa ví�azstvo 3:2. Najprv hrával ako krídlo, no èoskoro prešiel do stredu útoku a stal sa najlepším strelcom mužstva. Aj chýrny Ferencváros dostal vtedy v Bratislave 6:2 a Chodák dosiahol hetrik. Bol to skvelý útok: Schors, Jakube, Chodák, Luknár, Masaroviè. Tréneri však èasto vymýš¾ajú, potrebujú hráèa raz tam, raz tu. Aj Chodáka preložili do zálohy a neskôr až na kraj obrany. Všade sa im páèil a pre ich zámery hodil. Bol dvojièkou Vanáka, s ktorým zohral najviac zápasov aj v reprezentácii Slovenska, najèastejšie ako kapitán. Štartov za Slovensko bolo 11. V ankete o najpopulárnejšieho športovca vojnových rokov sa bil o prvenstvo (prostredníctvom èitate¾ov) s Dodom Reimannom. Obaja boli výborní futbalisti i hokejisti. Vo futbalovej lige odohral 193 zápasov a na konte ostalo 23 gólov. Ani raz nebol napomínaný alebo vylúèený. Jeho menom preto nazvali Cenu fair play, ktorú SFZ ude¾uje v Dolnom Kubíne. Ivan prestal hra� v jeseni roku 1946, potom bol lekárom, mal vlastnú ordináciu a trénoval mladých i starších, kým mu to bolesti kåbov neprerušili. Kým mohol, zaskakoval vždy, keï bolo treba. Vyšla o òom aj kniha: Rytier v kopaèkách, to ho charakterizovalo presne.
















