Pochádzal zo Šiah, študoval v Banskej Bystrici a hrával za tamojšiu Sláviu. Ako 17-roèný už nastupoval za KFC Komárno a roku 1930 sa stal hráèom I. ÈsŠK Bratislava, keï sa vyriešili jeho národnostné problémy a mohol hra� ligu aj za slovenské mužstvo. Hral ved¾a Bullu, Šorala, Priboja a hneï získal titul amatérskeho majstra ÈSR. Bol dobrým strelcom, ale už v roku príchodu ho tréneri preradili do obrany a na tom mieste zbieral slávu. Záujem o neho prejavila aj pražská Slavia a v roku 1935, keï mal výbornú formu, tam aj prestúpil. V Prahe sa stal ví�azom SEP a 15-násobným reprezentantom ÈSR s úèas�ou na MS 1938. Bol rovnocenný s najlepšími èeskými hráèmi, od Plánièku až po Nejedlého. Vždy mal záujem o trénerstvo. Už v Prahe viedol ako hráè dorast Slavie a keï sa v rokoch vojny vrátil do Bratislavy, stal sa trénerom nášho ŠK. Prežil v òom šes� úspešných rokov. Dal si za úlohu uvies� do života moderný WM-systém. Zbieral po Slovensku talenty a dosiahol aj výsledky. Titul majstra s ŠK, so skóre 121:34 pri dvanástich úèastníkoch. Neskôr, spolu s L. Š�astným položili základy trom titulom majstra za sebou a prelomili prvý raz èeskú hegemóniu. Potvrdením Dauèíkových kvalít bolo aj to, že vo dvoch zápasoch v roku 1948 bol trénerom reprezentácie proti Švajèiarsku (1:1) a Rakúsku (3:1). V belasom drese hrával aj Ferdinandov brat Karol, v rokoch postupu mužstva do celoštátnej ligy. „Gandi“, pod¾a bielej škvrny v èiernych vlasoch, bol tvrdý a rozhodný obranca s presnými odkopmi. Neskôr skvelý tréner emigroval do Španielska. Pôsobil v FC Barcelona, no vysoko ho uznávali v celom Španielsku. Mal ve¾ké znalosti o modernom futbale a systémoch hry, èo vo svojej praxi využíval. Ako hráè i tréner urobil azda najviac práve v belasom bratislavskom klube, hoci aj Španielom, kde žil, výdatne pomáhal.
















