Prvý muž, ktorý o futbale v tom èase ve¾a vedel. Preto sa stal aj trénerom v I. ÈsŠK. Urèoval zostavu, povedal hráèom, èo je to systém a ako ho majú uplatni�. Bolo to v roku 1923, keï zaèal za mužstvo hráva� a ukazova�, ako to vlastne treba robi�. Nižší zavalitejší chlapík prišiel so slovenskými rodièmi z Budapešti. Bývali pri ihrisku Törekvésu, tam sa zaúèal, kým prestúpil do mužstva UTE. Èoskoro bol hviezdou a vybrali ho aj do reprezentácie Maïarska. Precestoval kus futbalovej Európy a mohol sa pochváli� aj tým, že dal gól slávnemu španielskemu brankárovi Ricardovi Zamorovi. V I. ÈsŠK bol dievèa�om pre všetko. Mal obrovskú autoritu, hral i budoval mužstvo, ktoré si to namierilo k získavaniu titulov amatérskeho majstra ÈSR. Robil priam revoluènú prestavbu belasého mužstva. Orientoval sa najmä na slovenské zdroje. Získal napr. P. Šorala z Martina, neskôr pribral brankára Hollého zo Záhoria, do zálohy Bonèu a Pappa, do útoku Uhera, Èambala, Jurèáka, Dauèíka. Aby bol I. ÈsŠK skutoène slovenský. Takého muža naše mužstvo skutoène potrebovalo. Uèil hráèov všetko, èo sa v Pešti nauèil. Prvý titul amatérskeho majstra získal roku 1927, keï hral centra medzi Šoralom, Poláèkom – Èambalom a Uherom. Pri druhom titule roku 1930 mal po ¾avej ruke Suchého a Dauèíka. Neskôr vynikol ako obranca v pražskej Slavii i ako reprezentant ÈSSR, ale aj ako tréner belasého mužstva v Bratislave a potom viacerých v Španielsku. No najmä Barcelona mu prirástla k srdcu. O Pištu-báèiho mali záujem aj iné kluby, no on nechcel z Bratislavy odís�. Skúsil to iba na krátky èas v Sparte Praha, kde si tiež získal dobré meno. Na sklonku kariéry odišiel v máji 1931 do Žiliny a trikrát ju doviedol do finále majstrovstiev Slovenska ÈSSF. Bol skvelý, veï ho poverili aj zostavením a vedením reprezentaèného mužstva Slovenska. Dirigoval ho v zápasoch proti Nemecku, Chorvátsku i Rumunsku.
















