Ako vieme, Anton sa narodil v Maïarsku, ale keï bol ešte chlapec, s�ahoval sa s rodièmi do Trenèína. Keï mal devätnás�, dostal sa na štúdiá do Bratislavy. Samozrejme, už vtedy hrával dobre futbal, a preto sa objavil v drese maïarských klubov VAS a neskôr PTE. Ktovie, èo vtedy robili lanári belasých, keï si ho neskôr nechali zobra� šikovnejším Viedenèanom. Okrem iného mu tiež s¾úbili inžiniersky diplom. „Ajo“, ako sa mu hovorilo, sa mal trochu uèi� a viac dáva� góly. To aj plnil a stal sa strelcom európskeho formátu. Pražská Sparta si ho napr. požièala roku 1923 na zájazd do Španielska a Portugalska. Bol bohém a vždy sa okolo neho èosi dialo. Hádali sa o neho viedenské kluby, ale ani I. ÈsŠK na neho nezabúdal. Zariadil, aby ho roku 1925, už ako mladého inžiniera, povolali do zelenej rovnošaty. Samozrejme, pod òou by bol belasý dres. Lenže, chyba lávky, ako profesionál nemohol vtedy za amatérov hra�! V bojoch o amatérskych majstrov nemohol pomáha�, no v medzinárodných zápasoch hrával pod cudzím menom! Až v januári 1928 sa stal doma platným hráèom a – góly sa len tak sypali. Pamätá si ešte niekto na zápas s Newcastlom United roku 1929? Bulla v òom kra¾oval a pri výsledku 8:1 dal dva góly. Útok Šoral, Bulla, Priboj, Èambal, Uher patril k najslávnejším v našej histórii. Aj roku 1930 bol I. ÈsŠK majstrom republiky, už s ním, s útokom Suchý, Bulla, Priboj, Dauèík, Šoral. Ajèi-báèi mal ve¾kú zásluhu aj na postupe belasých do 1. ligy 1935 – 1936. So Š�astným, Chodákom, K. Dauèíkom, Kováèom, Masarovièom, Luknárom, Jakubem, Deršákom, Schorsom ešte hrával, no v roku 1937 kariéru opradenú mýtmi ukonèil. Sedemnás� rokov potom nešiel na futbal! Neskôr sa vrátil do trénerského dresu, najmä v Slovane, ale aj v Trenèíne. Trénoval všetko a všetkých, kde bolo treba. Od A-mužstva až po deti. Náš prvý zaslúžilý majster športu a prvý profesionál. Elegán a nenapodobite¾ný èlovek i strelec.
















