Bol typickým odchovancom Slovana, v mladosti ho viedol legendárny tréner a hráè Slovana Anton Bulla. Mladíkov vtedy vo ve¾kých kluboch vždy uèili hra� tréneri zvuèných mien. Do áèka si Pavla Molnára vybral tréner Jim Š�astný a hneï po svojom príchode do Slovana sa stal majstrom republiky v roku 1955. Od Š�astného dostal prezývku Palièko, èo evokuje krstné meno. „Nie je to tak, hoci mi prezývka sedela aj z tohto dôvodu. Hrali sme zápas proti Györu a v jeho drese vynikal obranca Paliczko. V ïalšom zápase som mal zopár dobrých obranných zákrokov a Š�astný vraví – si dobrý ako Paliczko. Odvtedy mi to prischlo,“ vysvetlil futbalista. Devätnás�roèný Molnár hral i dával góly, bol technicky výborne vybavený, rýchly a dobre hlavièkoval. Vtedy Slovan zavàšil prvé ve¾ké obdobie belasých so štyrmi titulmi (1949, 1950, 1951, 1955). V mužstve bolo množstvo fantastických hráèov, samé legendy – v bránke Schrojf, v obrane Vièan, vpredu Pažický èi Tegelhoff, mal sa od koho uèi�. V belasom drese strávil viac ako úspešných 10 rokov, v lige odohral 200 zápasov a strelil 65 gólov. Okrem majstrovského titulu v roku 1955 získal aj 2x Èeskoslovenský pohár v rokoch 1962 a 1963. Aj do reprezentácie sa dostal mladý. V Slovane fungovala spolupráca klasického strelca Antona Moravèíka s mladším Molnárom, prihrávajúcim spoluhráèom. Obaja sa takmer naraz dostali do reprezentácie v roku 1956. Hrali napríklad v slávnom zápase proti Juhoslávii (1:0) v Bratislave v roku 1957. Na štadióne bola vôbec najväèšia návšteva v histórii Èeskoslovenska – oficiálne 60-tisíc, neoficiálne, ale celkom isto 65- až 70-tisíc divákov. Získal bronz na ME 1960 a striebro na MS 1962, hral aj na MS 1958.
















