„Teší ma postup a možno ešte víťazná mentalita a morálka, ktorú sme ukázali v druhom polčase. Museli sme ísť na dno síl, lebo súper stále hrýzol, bol nebezpečný. Úprimne poviem, že mi spadol veľký kameň zo srdca. Prvý polčas bol z našej strany profesorský, s futbalom to nemalo nič spoločné. Niektorí hráči sa cítia urazení, že nedostali priestor v ligových zápasoch. Dostali ho teraz, možno proti papierovo slabšiemu súperovi, ale neukázali tú kvalitu, ktorú vyžadujeme. To nemôžeme akceptovať a musíme to rýchlo zmeniť. Slovan je značka, s ktorou nemôžeme hazardovať. Keď pár hráčov niečo podcení, trpí tým celé mužstvo. Robili sme hrubé individuálne chyby tak v prvom, ako aj v druhom polčase a takéto chyby nás môžu stáť úspechy, po ktorých túžime. S niektorými hráčmi sa potrebujeme dôrazne porozprávať, či chcú byť v klube ako Slovan, či chcú pracovať na sto percent. Dnes som ten pocit nemal. Hodenú rukavicu, ktorú sme im ponúkli, nezdvihli. Sú profesionáli, je to ich práca, ale aj hobby a snažím sa učiť ich, aby ju robili najlepšie, ako vedia. Viacerí si dnes môžu zobrať príklad z Roba Vitteka, ktorý ako kapitán drel, usmerňoval spoluhráčov a snažil sa ich motivovať. Každému jednému však musí takto záležať na tom, aby sa Slovan posúval vyššie.“
„Chcem hráčom poďakovať za nasadenie a poctivú robotu počas celých 90 minút. Hrali sme s favoritom celej súťaže a hanbu sme si nespravili. Dali sme na Slovane tri góly, čo sa nepodarí hocikomu. Som rád, že sme dokázali dvakrát vyrovnať. Škoda záveru, ktorý sme nezvládli. O tom je futbal. Niekedy sa k vám šťastie prikloní, inokedy nie. Na to, že sme boli prvýkrát v tomto roku na prírodnej tráve, sme zápas zvládli. Chceli sme hrať kolmo dopredu, ale niekedy nám nevychádzali prihrávky. Predsa len, ten rozdiel oproti umelej tráve je veľký. V závere nám dochádzali sily. Traja hráči sa pýtali dole, no ja som mal už len jedno striedanie. Chlapci sa zomkli, bojovali, no kvalita Slovana je predsa len väčšia. Som rád, že sme súpera prinútili bojovať o výsledok do poslednej minúty.“
