Titul pre fanúšikov, manželku aj synčeka
Mario Božič: „Získal som prvý majstrovský titul, na čo nezabudnem po celý život.“
Kým Filip Kiss získal svoj prvý titul v dvadsiatich rokoch, jeho kolega zo stredovej formácie Mario Božič si musel počkať takmer do dvadsiatich ôsmich. Hoci rozuzlenie v zápase 32. kola s Dubnicou (3:1) vykonali „belasí“ bez jeho pričinenia, rodák z Bosny a Hercegoviny si prvenstvo naplno vychutnal. Majstrovský primát venoval fanúšikom, manželke a synovi.
Je to váš prvý titul...
„...a zároveň sen, o ktorom som sníval asi dvadsať rokov. Splnil sa teraz. Cítim emócie, aj keď som v rozhodujúcom zápase nemohol byť na ihrisku. Niečo takéto ma samozrejme musí potešiť. Som šťastný a idem oslavovať s chlapcami. Na zápas som zobral aj syna Balšu, ktorý sa možno raz tiež bude takto tešiť z triumfu ako ja.“
Prečo ste nehrali?
„Bolí ma koleno. S doktorom sme sa dohodli, že nebudeme riskovať. Slovan má dvadsať futbalistov a každý z nich môže hrať v základnej zostave. Mužstvu som prakticky vôbec nechýbal. Som rád, že sme zavŕšili našu snahu a do Dunajskej Stredy pôjdeme iba oslavovať. Teraz nás čaká oslava, oslava a ešte raz oslava.“
Prišli ste v čase, keď Slovan nemal tak kvalitný tím ako teraz.
„Prišiel som sem za titulmi a Ligou majstrov. Najskôr som bol sklamaný. O to viac mi teraz prvenstvo chutí. Byť s dvanásťbodovým odstupom za Žilinou a napriek tomu zvíťaziť jedno kolo pred koncom? To už je niečo. Sme spokojní, gratulujem chlapcom aj všetkým pracovníkom klubu. Teším sa z toho.“
Verili ste v zime, že to tak skončí?
„Nie. Dvanásť bodov je veľmi veľa. Hrali sme od zápasu k zápasu. Dôležitý bol už prvý v Trnave. Vyhrali sme a chytili sme sa. Keby sme prehrali, išli by sme psychicky dolu. Podarilo sa to, ani neviem ako. O to viac titul chutí.“
Dali ste dôležité góly a získali ste si srdcia fanúšikov.
„Futbal je pre mňa všetko a v každom klube sa snažím odovzdať sto percent. Niekomu sa moja hra páči, inému nie. Som rád, že som si naklonil fanúšikov Slovana a tí ma majú radi. Venujem im tento titul, pretože si to zaslúžia.“
Neľutujete, že ste neodišli do Crvenej zvezdy Belehrad?
„Teraz určite nie. Tam by som neoslavoval nič. Tu mám double. Získal som prvý majstrovský titul, na čo nezabudnem po celý život.“
Ťažko sa sledovalo rozhodnutie z tribúny?
„Ťažko. Niekedy to vyzeralo, že nám nejde. Chlapci však ako zakaždým na jar ukázali, že máme silu. Každý si môže hovoriť čo chce, neprehrali sme od zimy ani zápas a titul sme si zaslúžili.“
Sledovali ste, ako sa vyvíja zápas Senice v Ružomberku?
„Radek Dosoudil pozeral na mobile, ja internet príliš nesledujem. Vedel som, že to máme vo vlastných rukách a potrebujeme len víťazstvo. Potom by mohla Senica vyhrať aj 10:0.“
Synček si to asi celé neuvedomuje.
„Narodil sa iba pred osemnástimi mesiacmi. Teraz absolvoval s manželkou prvý zápas a je trochu prekvapený zo všetkého, čo sa tu deje. Tak, ako som venoval titul fanúšikom, tak ho venujem aj jemu a manželke. Stoja pri mne celý život, dokonca aj v časoch, keď sa nedarí.“
