ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Počas októbra sme pripravili dvojdielny rozhovor s hlavným trénerom Ivanom Vukomanovičom, v ktorom prezentoval svoje predstavy o práci s mládežou a hernom prejave A-mužstva. Teraz vám predstavujeme asistenta trénera Vladimira Radenkoviča, ktorý sa špecializuje predovšetkým na individuálnu prípravu hráčov a prácu s mládežou. Počas svojej trénerskej kariéry už tento 38-ročný Srb viedol mládežnícku akadémiu v FK Rad Belehrad a bol v trénerskom tíme srbskej reprezentácie do 20 rokov, ktorá získala zlato na MS 2015 na Novom Zélande.

Aké boli vaše trénerské začiatky?

S aktívnou hráčskou kariérou som skončil kvôli zraneniu chrbtice veľmi skoro, už vo veku 21 rokov. Futbalu som sa nechcel vzdať, a preto som sa okamžite vydal na trénerskú dráhu. Študoval som na univerzite v Belehrade, odkiaľ pochádzam. Vyštudoval som športovú fakultu a začal sa venovať trénerstvu v jednom menšom belehradskom klube, kde som mal na starosti mládežnícke výbery.

Venovali ste sa práci s mládežou aj naďalej?

Áno, mojím ďalším pôsobiskom bol FK Rad Belehrad, ktorý má jednu z najlepších mládežníckych akadémií v Srbsku. V Rad Belehrad som strávil šesť rokov a znovu som pracoval s mládežou.  Rok som bol riaditeľom miestnej akadémie. Ďalšie štyri roky som bol asistentom hlavného trénera pri prvom tíme. Asistoval som vtedy Markovi Nikoličovi, ktorý teraz vedie Partizan Belehrad. Zameriaval som sa predovšetkým na individuálnu špecializáciu hráčov na jednotlivé posty. Neskôr som pracoval ako asistent trénera v srbských mládežníckych reprezentáciách v kategóriách U16, U17, U19 a U20.

Môžete priblížiť úspechy, ktoré ste v tom čase dosiahli?

Tak predovšetkým som pracoval s reprezentáciou do 20 rokov, ktorá v roku 2015 vyhrala MS na Novom Zélande. Pre reprezentáciu som spracoval kompletnú taktickú a individuálnu prípravu vrátane analýz. Tento úspech si veľmi vážim. Pôsobil som aj v maďarskej lige, kde som bol asistentom trénera v Diósgyöri. Strávil som tam dva roky, počas ktorých sme vyhrali Ligový pohár, hrali vo finále Maďarského pohára, skončili tretí v lige a postúpili do tretieho predkola Európskej ligy. Krátko som potom pôsobil v slovinskom klube Olimpija Ľubľana, potom mi však zavolal terajší hlavný tréner srbskej reprezentácie do 21 rokov Tomislav Sivič, že ma chce za svojho asistenta. Ponuka práce pri reprezentácii mi vyhovovala, keďže som mohol byť s rodinou v Belehrade.

Kedy nastal váš prvý kontakt s Ivanom Vukomanovičom?

Keď som skončil v Diósgyöri, tak sa mi z Olimpije Ľubľana ozvali, že Ivan Vukomanovič bude hlavný tréner a mňa chcú za asistenta. Osobne som Ivana nepoznal, vedel som však, kto to je, keďže bol ešte počas hráčskej kariéry v Srbsku veľmi populárny. Potom mi Ivan zavolal a chcel sa stretnúť. To bolo pred nejakými siedmimi – ôsmimi mesiacmi, stretli sme sa a porozprávali o mojej práci. Povedal som mu, že sa sústredím na individuálnu prípravu hráčov a individuálnu taktiku. Ivanovi sa to páčilo a vravel, že môžeme spolupracovať. Napokon sa však s Ľubľanou nedohodli a tak sa naše cesty vtedy ešte nespojili.

Prišlo to až v auguste tohto roka, keď ste sa spoločne ujali vedenia A-mužstva Slovana Bratislava. Rozhodovali ste sa dlho?

Nie. Už v srbskej reprezentácii som pracoval s Vukanom Savičevičom, ktorý mi o Slovane často rozprával. Keď Ivan prišiel do Slovana, tak mi hneď volal, či môžem byť jeho asistent. Slovan je zatiaľ najväčší klub v mojej kariére. Bratislava je krásne mesto, navyše Slovensko nie je tak ďaleko od Srbska, kde mám rodinu.

Momentálne ešte pracujete aj pri srbskej reprezentácii do 21 rokov. Práca v klube i reprezentácii je zrejme časovo pomerne náročná.

S reprezentáciou bojujeme o postup na majstrovstvá Európy do Poľska, čaká nás ešte baráž s Nórskom. Sme dohodnutí tak, že dokončím tento kvalifikačný cyklus a potom sa už budem sústrediť jedine na Slovan. Samozrejme, všetko závisí  na tom, ako sa vyvinie spolupráca so Slovanom po konci tejto sezóny, to je ešte priskoro hovoriť. Čo sa týka časovej záťaže, mám rád futbal a život pri ňom. Preto nemám problém venovať sa práci v klube i pri reprezentácii, obom odovzdávam sto percent. Navyše si myslím, že pri reprezentácii sa môžem tiež naučiť veľa nových vecí. Futbal je podľa mňa o takýchto malých detailoch, ktoré vedia posunúť človeka vpred.

Poznali ste niektorých hráčov Slovana ešte pred príchodom do klubu?

Ako som už spomínal, v reprezentácii som trénoval Vukana Savičeviča. Veľmi dobre poznám aj súčasného srbského reprezentanta do 21 rokov Aleksandara Čavriča. Pred piatimi rokmi som krátko, možno mesiac či dva, viedol Milana Rundiča v klube Rad Belehrad. Počas pôsobenia v Maďarsku som sa v lige stretol s Tamásom Priskinom, ktorý v tom čase hral za Györ a v krajine bol veľmi populárny.

Prejdime k práci v Slovane. Ako si s Ivanom Vukomanovičom delíte úlohy pri vedení tréningového procesu?

Vždy pripravujeme tréningy na jeden – dva dni dopredu. Veľa času strávime tým, že diskutujeme a vymieňame si názory. S Ivanom často zostávame v kancelárii aj dlhšie po tréningu a diskutujeme o tom, ako posunúť mužstvo vpred. Máme rovnakú predstavu o modeli tréningov a príprave hráčov s dôrazom na individuálnu špecializáciu. Vedieme tréning tak, že povedzme naordinujeme strednému útočníkovi, že jeho pozícia je v šestnástke a podľa toho sa má v zápase správať. Chceme, aby hráči presne pochopili, čo sa na danej pozícii od nich vyžaduje a aby to preniesli aj do hry. Na toto som sa špecializoval v Rad Belehrad a verím, že to môžem využiť aj v Slovane.

Osobnostne ste s hlavným trénerom podobní alebo rozdielni?

Závisí to na situácii. Ivan je hlavný tréner, je naňho vyvíjaný väčší tlak. Preto sa niekedy stane, že po diskusii povie „Vlada, bude to takto,“ a tak to potom skutočne aj v tréningu či zápase urobíme. Ja ako asistent musím byť nad vecou a mať chladnú hlavu bez väčších emócií. Myslím si, že spolu tvoríme dobrý tandem pre Slovan.

Často navštevujete zápasy staršieho dorastu Slovana. Čo ste tam zatiaľ stihli odpozorovať?

Pracoval som v akadémii Rad Belehrad, preto už mám určité skúsenosti s prácou pri mládeži. Myslím si, že z výberu U19 má päť – šesť hráčov potenciál uplatniť sa v mužskom futbale, musia však na sebe naozaj tvrdo pracovať. Dostať sa do A-mužstva totiž nie je také jednoduché. Kvalitná práca s mládežou v akadémii je základ. Mládežnícke tímy Slovana musia vo svojich kategóriách dominovať z hľadiska hry i výsledkov. Verím, že sa nám v celom klube postupne podarí implementovať stratégiu, aby sme v budúcnosti vedeli pravidelne dopĺňať káder prvého tímu mladíkmi z akadémie.

Na záver – ako ste pokročili v učení sa slovenčiny?

Výhoda je, že srbčina a slovenčina sú príbuzné jazyky. Nevýhoda je, že nie som práve jazykový typ (úsmev). Myslím si však, že do šiestich mesiacov budem schopný plynule rozprávať po slovensky. Každý deň sa slovenčinu učím a snažím sa v nej zlepšovať.