Premárnený prvý polčas, druhý oveľa lepší
Zápas 18. kola Corgoň ligy ŠK Slovan - FK Senica očami trénerov.
Názory trénerov po zápase 18. kola Corgoň ligy 2010/11 ŠK Slovan Bratislava - FK Senica (2:2):
Karel Jarolím (tréner Slovana): „Nie celkom súhlasím so Stanom Grigom v tom, že Senica dominovala, aj keď uznávam, že bola veľmi efektívna. Góly sme si však dali v podstate sami. Chceli sme hrať na dvoch útočníkov a vytvoriť si tak väčší tlak pred bránou súpera. Žiaľ, hráči z toho, čo sme od nich chceli, pochopili veľmi málo. Prvý polčas bol z našej strany tragický. Premrhali sme ho, a navyše sme si pri každom útoku súpera koledovali o inkasovaný gól. Rozhodujúcim momentom stretnutia bola Smetanova strela do žrde. Cez prestávku sme spravili zmeny v zložení i rozostavení mužstva. Začali sme hrať na jedného útočníka a paradoxne sme boli nebezpečnejší. Mario Božič vniesol do stredu poľa viac dôrazu a agresivity. Boli sme schopní presadiť sa aj po stranách a dostávali sme sa do nebezpečných situácií. Napokon sme mohli aj vyhrať. Som rád, že hráči v druhom polčase ukázali charakter a dokázali aspoň vyrovnať. Mrzí ma však výkon v prvom dejstve. Určite nás cez prestávku čaká veľa tvrdej práce, možno dôjde aj k zmenám v kádri. Chcem, aby Slovan na jar predvádzal úplne iný futbal a na to musia byť hráči dobre pripravení. Čo sa týka 17-ročného Turčáka, riešili sme takto situáciu po zranení Mareka Kuzmu. Borisa nám odporučil tréner staršieho dorastu Jozef Majoroš a urobil dobre.“
Stanislav Griga (tréner Senice): „Bol to dobrý a zaujímavý zápas, aj keď sa hralo na ťažkom teréne. Do prestávky sme dominovali, bol to jeden z najlepších výkonov Senice pod mojím vedením. Viedli sme 2:0, škoda obrovskej šance Smetanu. Ak by dal tretí gól, Slovan by to asi ťažko rozdýchal. Druhý polčas bol iný. Karel Jarolím umne prestriedal a zmenil spôsob hry. Domáci získali prevahu v strede ihriska, ktorú sme v prvom polčase mali my, a vytvorili si tlak i šance. Pred zápasom by som remízu bral. Vzhľadom na jeho priebeh som možno trochu sklamaný, ale v závere sme sa báli aj o bod, takže v konečnom dôsledku môžeme byť radi.“
