ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Uplynulý polrok bol v mládežníckom futbale na Slovensku veľmi dôležitý. V ligových súťažiach sa udialo niekoľko zásadných zmien, naša reprezentácia do 17 rokov hrala na záverečnom turnaji majstrovstiev Európy i sveta. K zmenám došlo aj v úseku mládeže Slovana Bratislava. O všetkých týchto témach sme sa rozprávali s Jozefom Majorošom, ktorý je od leta riaditeľom mládeže v našom klube.

 
Z postu trénera staršieho dorastu Slovana ste sa posunuli do novovytvorenej funkcie. Čo je teraz náplňou vašej práce?
V skratke by sa dalo povedať, že koordinujem športovú časť v úseku mládeže. Pod to spadá intenzívna komunikácia s trénermi, s ktorými veľa plánujeme a riešime prípadné nedostatky. Kontrolujem tréningový proces, sledujem a hodnotím zápasy, venujem sa aj dopĺňaniu kádrov jednotlivých našich výberov. Snažím sa vniesť do našej spoločnej práce vlastné myšlienky, ktoré by nás mohli posunúť vpred. Z časového hľadiska som určite viac vyťažený ako v minulosti pri trénovaní.

Ako by ste zhrnuli končiacu sa jesennú časť sezóny? Čo najdôležitejšie sa za ten čas v našej mládeži udialo?
Ja som sa najprv potreboval zorientovať v novej pozícii a dôkladne sa oboznámiť s prácou našich trénerov. Rád konštatujem, že všetci od prípraviek cez žiakov až po dorast sú podľa mňa správnymi ľuďmi na svojich miestach, či už po odbornej alebo ľudskej stránke. Samozrejme, vždy sa vyskytnú nejaké problémy, ale s tréningovým procesom v našom klube som skutočne spokojný. Pred touto sezónou sme získali viacero šikovných chlapcov a toto doplnenie kádrov sa zatiaľ javí ako veľmi dobré nielen z hľadiska počtu, ale aj kvality. Výrazne sa to prejavilo najmä v kádri pätnástky, ktorá na jeseň vyhrala všetkých štrnásť súťažných zápasov. Noví hráči ako Rybár, Bartoš, Kočík a Fronc sú pre tím prínosom. Veľmi dobre sa ukazujú aj Mydla, Polaščík či Kele vo výbere do 16 rokov, v devätnástke sa oporami stali Berežný, Sipľak a Špak. Snažíme sa neustále zvyšovať konkurenciu v našich družstvách, je to dôležitá podmienka pre to, aby hráči napredovali. Spomenutí chlapci nám v tom výrazne pomohli. Dnes už nie je také jednoduché nájsť talenty len v Bratislave a jej okolí, ako tomu bolo pred dvadsiatimi rokmi. Musíme mať záber na celé Slovensko a snažiť sa získavať najlepších mladých hráčov pre Slovan. Myslím si, že zatiaľ sa nám to celkom darí a verím, že v tom budeme aj naďalej pokračovať.

Pri mládeži v Slovane pôsobíte už niekoľko rokov. Ako sa za ten čas posunula?
V Slovane vždy vyrastali dobrí futbalisti a podľa mňa to platí aj teraz. Na slovenské pomery máme veľmi kvalitné podmienky na prípravu, keďže v súčasnosti využívame areál na Pasienkoch i v Prievoze. Prejavuje sa to aj na výsledkoch našej práce. V prvom tíme Slovana momentálne hrávajú z našich odchovancov Mészáros, Vrablec, Gašparovič i Niňaj, hoci v jeho prípade treba otvorene povedať, že väčšinu svojej mládežníckej kariéry strávil v Petržalke. Sú tu však aj ďalší chlapci, ktorým sa podarilo presadiť na seniorskej úrovni. Pauschek je už v Sparte Praha, Corgoň ligu hrávajú v iných kluboch Turčák, Čermák, Bagi, Szarka, Hudák, Vaniš či Sabo. Lukáš Haraslín prestúpil do Parmy. Snažíme sa, aby kontinuita zostala zachovaná. V žiackych tímoch máme veľmi šikovných futbalistov, s ktorými tréneri Gála, Varga, Illés a Pančík kvalitne pracujú. Myslím si, že o tri-štyri roky sa to zase odzrkadlí.

Týchto chlapcov však ešte čaká to najťažšie obdobie...
Samozrejme. Zlomový a kritický vek je zhruba medzi 15 a 17 rokmi. Chalani si musia sami uvedomiť, že ak chcú vo futbale niečo dosiahnuť, nedá sa to bez toho, aby mu aj niečo obetovali. Sú však v rukách dobrých trénerov, ktorí sa snažia spraviť maximum pre to, aby to títo mladí futbalisti pochopili.

Pred ročníkom 2013/14 došlo k reorganizácii súťaží. Prvé dorastenecké ligy môžu hrať už len kluby s licenciou útvaru talentovanej mládeže, najvyššie žiacke súťaže sú uzavreté pre tímy s licenciou ÚTM alebo „Grassroots“. Čo táto zmena zatiaľ priniesla?
Je dobré, že po novom už aj šestnásťroční hrávajú celoslovenskú súťaž. Najlepší hráči u nás sa tak stretávajú o rok skôr ako v minulosti. Kvalita takejto súťaže je určite vyššia. My sme boli za to, aby aj starší žiaci, teda kategórie U15 a U14, hrávali rozdelení do dvoch skupín, a nie až troch, ako je to teraz. V súťažiach by sa tak opäť koncentrovala vyššia kvalita. Musím však na rovinu povedať, že zatiaľ sa týmito zmenami Slovenskému futbalovému zväzu nepodarilo splniť jednu z hlavných ambícií, ktoré mal, a to odstránenie prílišného tlaku na výsledky.

Ľudia, ktorí pravidelne nesledujú mládežnícke zápasy, ich môžu hodnotiť práve len na základe výsledkov. Tie však majú obmedzenú výpovednú hodnotu. Aký dôraz na ne kladiete vy?
Pre nás musí byť vždy prvoradým cieľom, aby sme dokázali vychovať dostatočný počet hráčov pre A-mužstvo Slovana, prípadne aby mohol klub profitovať z predaja vlastných odchovancov do silných zahraničných tímov. Výsledky v mládežníckych súťažiach podľa mňa nie sú vždy až také dôležité, pričom to platí najmä o mladších chlapcoch. Darmo by sme boli vo všetkých kategóriách na prvom mieste, ak by sa naši futbalisti potom nepresadili medzi mužmi. Na druhej strane si samozrejme uvedomujeme, aký klub reprezentujeme. Slovan má svoje meno i prestíž a mládežnícke kategórie nie sú výnimkou. Chceme, aby sa naše výbery pohybovali do tretieho miesta a až na jednu výnimku, U17, sa nám to na jeseň podarilo. Verím, že to budeme môcť konštatovať aj po skončení sezóny. Ja sám som človek, ktorý nevie prehrávať. Chceme, aby sa aj naše deti naučili vyhrávať, ale nie „cez mŕtvoly“. Vedieme ich k hodnotám fair play, aby sme víťazili vďaka našej kvalite a tomu, že futbalovo prevýšime súpera. To, že hráme za Slovan, znamená, že aj naše vystupovanie musí byť na úrovni. Nemali by sme si všímať súpera či rozhodcov. Naším cieľom je, aby sme zostali športovcami a neznižovali sa k negatívnym prejavom.

Už sme spomínali starších žiakov, ktorí mali na jeseň stopercentnú bilanciu. Ktoré ďalšie tímy vás potešili svojím herným prejavom?
Spomenul by som napríklad devätnástku. Spočiatku mala slabšie výsledky, ale podľa môjho názoru paradoxne predvádzala najlepší futbal spomedzi našich dorastov. Záver jesene ukázal, že je to asi pravda. Družstvo sa rozbehlo, v tabuľke sa posunulo na druhé miesto a v posledných troch zápasoch zakaždým strelilo štyri góly. Tým však nechcem znižovať výkony našich ostatných výberov. Veľmi dobré zápasy mala sedemnástka (tréner Prokop). Aj šestnástka (tréner Jančula) odohrala niekoľko vynikajúcich duelov. V niektorých tímoch vynikali individuality viac, v iných menej.

Znížením počtu účastníkov dorasteneckej a žiackej ligy na 14 klesol aj počet zápasov z 30 na 26. Nie je to málo?
Z hľadiska počtu majstrovských zápasov považujem tridsať za optimum. Dôležité je, aby mali aj potrebnú kvalitu. Tým, že je súťažných duelov menej, musíme do programu zaradiť viac prípravných stretnutí alebo turnajov. V Česku sa vydali opačnou cestou. Dorastenecká liga má teraz až 22 účastníkov. Na hodnotenie, či sme sa u nás rozhodli správne, je zatiaľ priskoro.

V lete zanikla kategória do 18 rokov. Bol hlavným motívom tohto rozhodnutia posun k väčšej konkurencii?
Určite áno. Kedysi boli len dve dorastenecké kategórie, teraz sme zredukovali počet zo štyroch na tri. U nás nemala osemnástka v minulej sezóne potrebnú kvalitu a pri súčasnom trende, keď má o futbal záujem menej detí, by nebolo jednoduché udržať ju na vysokej úrovni. Problémom B-dorastu bola aj motivácia. Chlapci, ktorí sa nedostali do prvého tímu, ju strácali a ťažko potom mohli napredovať.

Zaujímavým spôsobom sa hrá súťaž mladších žiakov. Každý klub postaví dva tímy, ktoré proti sebe paralelne hrajú na dvoch ihriskách a cez prestávku sa súperi vymenia. Nie je pre trénerov komplikované koučovať naraz dva zápasy?
Je to o deľbe práce medzi hlavným trénerom a asistentom. Jeden vedie jednu skupinu, druhý druhú a po prestávke si ich vymenia. Hrá sa systémom 7+1 na šírku ihriska. Cieľom bolo, aby čo najväčší počet chlapcov dostal priestor na čo najviac minút. Nie je to zlá myšlienka. Čas ukáže, aký bude jej prínos.

Prípravky účinkujú v súťažiach Bratislavského futbalového zväzu. Ste s ich úrovňou spokojný?
Nie, pre nás nie je dostatočná. Musíme to ešte predebatovať s trénermi, ale existuje aj možnosť, že ak nebudeme musieť, nebudeme tieto súťaže hrať. Je lepšie, keď naši najmenší futbalisti trénujú a zúčastňujú sa na kvalitne obsadených turnajoch. Naši tréneri Vilčinský, Krištofík, Kováč a Kordanič tieto podujatia veľmi dobre organizujú. Osvedčil sa nám napríklad turnaj s názvom Superliga, v rámci ktorého sa pravidelne stretávame s Trenčínom a Žilinou, pričom organizátor vždy pozve aj ďalšie kluby, ktoré sa menia. Nedávno sa nám podarilo zorganizovať turnaj, na ktorom sa zúčastnili aj Olomouc, Brno i pražské kluby Sparta, Slavia a Bohemians. Naše prípravky chodia aj do Rakúska na zápasy s Rapidom a Austriou Viedeň. To sú veľmi užitočné stretnutia. Keď už hovoríme o prípravkách, rád by som spomenul aj veľmi cennú robotu, ktorú odvádza pán Hrdlička. Pracuje s tými najmenšími deťmi. Učí ich nielen základy futbalovej abecedy, ale aj disciplíne a iným dôležitým návykom. Takisto komunikuje aj s rodičmi, aby spolupráca a vzťahy s nimi fungovali nielen v jeho tíme, ale aj s postupom času, ako deti rastú a posúvajú sa do vyšších kategórií.

Hrávajú naše družstvá jednotným systémom?
Od štrnástky po devätnástku je to koordinované. Snažíme sa hráčov vychovávať tak, aby si postupne zvykali na svoje posty a úlohy v tomto systéme. V doraste i žiakoch máme vytvorené top skupiny. S týmito hráčmi pracujeme ešte zvlášť mimo tréningového procesu. Skvalitňujeme ich silné stránky a odstraňujeme nedostatky. Majú športovú prípravu s trénermi a snažím sa im pomáhať aj ja. Takto aspoň úplne nestratím kontakt s ihriskom.

Už sme spomínali odchovancov, ktorí sa presadili v A-mužstve. Napriek tomu, že Slovan má dosť nabitý káder, sú aj ďalší adepti, ktorým by sa to mohlo v blízkej budúcnosti podariť?
Ja si myslím, že áno. Veď aj teraz počas reprezentačnej prestávky dali tréneri prvého mužstva šancu šiestim dorastencom – Mikušovi, Záhumenskému, Sipľakovi, Berežnému, Matejkovi a Čambalovi. Je to dobrá cesta, aby chlapci okúsili, čo je to trénovať s mužmi a nastúpiť za nich v zápase. Je to pre nich motivácia do ďalšej práce. V devätnástke sú aj ďalší futbalisti, ktorí na to majú. Tréneri áčka majú prehľad o výkonnosti našich mladých hráčov a určite sa s nimi ešte budeme na túto tému rozprávať. Talentov je v Slovane dosť, len chlapci musia na sebe pracovať bez poľavenia, niektoré veci si musia vedieť odriecť a v tomto kľúčovom veku sa sústrediť len na futbal. Šancu majú, je to nakoniec aj vidno na príkladoch hráčov, ktorým sa to podarilo. Dvere má každý otvorené.

Ako sa darí mládežníckym tímom Slovana obstáť v medzinárodnej konkurencii?
Vo všeobecnosti nie sme v týchto konfrontáciách horší, ale mohli by sme byť samozrejme aj úspešnejší ako teraz. Závisí to od konkrétneho prípadu. Nedávno sme hrali so žiakmi Rapidu Viedeň a máme čo robiť, aby sme sa dostali na ich úroveň. Veľmi zaujímavá bola pre nás účasť starších dorastencov na turnaji v Prahe, kde sa stretli aj so súpermi z Rumunska, Bosny a Hercegoviny a Mexika, teda z krajín, s ktorými nemáme pravidelný kontakt. Mohli sa porovnať s rôznymi hernými štýlmi. Napríklad Mexičania nás prevýšili v napádaní a agresivite. Každá futbalová škola je postavená na niečom inom, ale aspoň získame obraz, v čom sa musíme zlepšiť, ak chceme byť úspešní aj v zahraničí.

Čo by nás mohlo posunúť ďalej?
Zase sa budeme baviť o podmienkach. Všetky okolité štáty, a nielen ekonomicky silné ako Rakúsko, majú lepšie podmienky na výchovu mládeže. Napríklad v Maďarsku vybudovali dvanásť akadémií. Štát každú z nich dotuje sumou v prepočte milión eur ročne. Tento program majú garantovaný na päť rokov, čo predstavuje spolu šesťdesiat miliónov vynaložených na podporu mládeže. U nás nič také nefunguje. Kluby sú financované len ich majiteľmi. Neverím, že sú na Slovensku vytvorené vhodné podmienky na to, aby podnikateľské subjekty podporovali šport. Bez akadémií je veľmi ťažké udržať si konkurencieschopnosť. Okrem športovej prípravy v nich deti majú zabezpečené vzdelanie, stravovací a pitný režim. Každé ráno ich o ôsmej vyzdvihnú a o šiestej sa vrátia domov. Keď je všetko takto koordinované, dá sa dosiahnuť, aby bol prioritou futbal, a to dokážu len akadémie. My takýto systém nemáme a vidím to na dlhú debatu aj s ministerstvom školstva. Športová príprava musí byť zladená s vyučovaním. Mladí futbalisti by mali mať na výber tri typy stredných škôl – odborné, gymnáziá, prípadne obchodné akadémie. Ťažko povedať, v akom časovom horizonte by u nás mohlo byť niečo takéto reálne.

Lukáš Haraslín prestúpil v lete do Parmy. Je v zahraničí záujem aj o ďalších našich hráčov?
Dostali sme napríklad ponuku pre jedného hráča z Talianska. Bol však zranený, takže z toho asi zíde. Ale chlapci, ktorí dobre pracujú, prípadne sa objavujú v reprezentačných výberoch, určite sú na očiach zahraničných klubov.

Spomenutý Haraslín i Michal Sipľak hrali v októbri na MS „17“. Vy sám ste sa zúčastnili na MS dvadsaťročných. Čo to pre takého mladého hráča znamená?
Určite je to nádherný pocit. Takáto príležitosť možno príde raz za život, ak vôbec. U mňa to tak bolo. V mládeži som hral na majstrovstvách sveta i Európy, v mužskom futbale sa mi to už nepodarilo. Je to neoceniteľná skúsenosť. Chlapci mali možnosť porovnať sa s hráčmi z celého sveta, lepšie videli svoje nedostatky. Ak sú inteligentní a vedia, čo chcú v budúcnosti vo futbale dokázať, je to pre nich významný impulz do ďalšej práce.

Aj keď je ešte veľmi skoro po tomto turnaji, vidno, že na Michalovi sa táto skúsenosť nejako podpísala, prípadne, že inšpiroval aj ostatných spoluhráčov?
On, ale aj Dávid Berežný a Filip Špak, ktorí k nám prišli v lete, berú futbal veľmi vážne. Na tréningoch idú na doraz a aj oni prispeli k veľmi dobrej atmosfére v kabíne nášho staršieho dorastu. Už pred MS mali výborný prístup a Michal s Dávidom dostali príležitosť aj v reprezentácii. Škoda, že Dávid chýbal v záverečnej nominácii na MS. Myslím si však, že celé toto naše mužstvo dobre chápe, že bez driny to nejde. Hráč môže mať akýkoľvek veľký talent, ale keď niečo v prospech futbalu neobetuje, málokedy dosiahne úspech.