Víťazná jesenná rozlúčka s Pasienkami
Matúš Putnocký uznal, že proti vyrovnávajúcej strele Paura bol bezmocný.
Jesenná rozlúčka s domácim prostredím nám vyšla na výbornú, keď sme v zaujímavom stretnutí pokorili rivala zo Žiliny 2:1. Už teraz je isté, že zimovať budeme na čele, no pred samotným záverom prvej časti corgoňligového ročníka nás ešte čaká súboj v Zlatých Moravciach.
Hoci Žilinčania v provom polčase veľa vody nenamútili, do šatní sa šlo za bezgólového stavu. Brankár Matúš Putnocký nemal jednoduchú robotu, pretože pri nepriazni jesenného počasia vie prekvapiť každá lopta.
„V takýchto súbojoch musí byť brankár stále v strehu. Škoda toho, že sa nám nepodarilo premeniť svoje šance a vsietiť aj tretí gól. Po ňom by sme mali omnoho jednoduchšiu robotu, mohli by sme to dohrať v úplnom pokoji. Dôležité ale je, že sa nám podarilo rozlúčiť s Pasienkami víťazne,“ skonštatoval urastený ochranca belasej svätyne.
Výsledok 2:1 v podstate odráža dianie na ihrisku, hoci sme neboli ďaleko ani od vyššieho triumfu. Mrzieť nás teda môže jedine škvrnka v podobe žilinského zásahu zo záveru prvého polčasu. Treba však skonštatovať, že aj na konci druhého polčasu sa hostia prebojovali do niekoľkých šancí.
„Škoda inkasovaného gólu, no Paur to kopol naozaj vynikajúco. Lopta letela priamo k tyči a už som nemal šancu zasiahnuť,“ opísal Putnocký priamy kop, ktorý znamenal prvopolčasové vyrovnanie.
Záverečné zápasy jesene sú takmer vždy pre hráčov utrpením. Nepriazeň počasia, rozbité ihrisko a ani divákov to do hľadiska veľmi neťahá.
„Terén bol naozaj veľmi zlý, mne s v takýchto podmienkach nehrá dobre. Trávnik bol veľmi mäkký, navyše ešte aj dosť fúkalo. Preto sme sa nemohli sústrediť na svoju tradičnú hru, kombinovať sa prakticky nedalo,“ dodal Matúš Putnocký.