Spomienky po pätnástich rokoch alebo ako prišlo k pádu Tottiho rímskej ríše
V auguste 2011 sa nášmu mužstvu podaril jeden z veľkých historických úspechov. V pamätnom dvojzápase vtedy Slovan vyradil po výsledkoch 1:0 doma a 1:1 vonku taliansky AS Rím vedený Luisom Enriquem a prebojoval sa do skupinovej fázy Európskej ligy.
Na nezabudnuteľné momenty si pre našich fanúšikov zaspomínali Peter Štepanovský, Martin Dobrotka, Erik Grendel a vtedajší asistent trénera Weissa Jozef Kontír.
,,Poviem úprimne, že keď nám vylosovali AS Rím, nemali sme veľké oči. V tom čase prišiel do Ríma nový tréner Luis Enrique a rímsky klub mal veľké ambície. Našou malou výhodou však bolo, že u nich nepanovala ideálna atmosféra. Najmä medzi Enriquem a Tottim. Vedeli sme tiež, že sme výborne fyzicky pripravení. Prvý zápas sa hral v Bratislave na zaplnených Pasienkoch a išli sme na ihrisko s tým, že sa s nimi skúsime pobiť o dobrý výsledok“, povedal na úvod Martin Dobrotka.
Pokračuje Erik Grendel: ,,V domácom zápase proti AS Rím som nemohol hrať, keďže proti cyperskému Apoelu som dostal v 88. minúte červenú kartu. Musel som preto sedieť iba na tribúne, na ktorej som celé stretnutie prežíval mimoriadne emotívne. Sedieť tam a nemôcť pomôcť chalanom na ihrisku bolo strašné. Našťastie sa chlapcom podarilo hrať vzadu na nulu a ku koncu prišiel Martinov gól.“
Podobne, ako Erik Grendel, presedel domáci zápas na tribúne aj budúci hrdina odvetného zápasu Peter Štepanovský: ,,V domácom zápase proti Apoelu som sa zranil. Natrhli sa mi väzy v členku a približne dva týždne som netrénoval. Prvý zápas proti AS Rím som tak spoločne s Erikom Grendelom presedel na tribúne. Odtiaľ stretnutie vyzeralo tak, ako keby nás Rimania podcenili. Mysleli si zrejme, že ich v Bratislave nečakajú žiadne problémy.“
Zaplnené Pasienky nakoniec prepukli vďaka Martinovi Dobrotkovi v obrovský jasot, keďže obranca belasých skóroval v 80. minúte zápasu. A ako si na životný gól spomína po pätnástich rokoch jeho strelec? ,,Mám to stále pred očami. Igor Žofčák výborne nacentroval, ja som sa ocitol pred bránou a hlavou som loptu umiestnil do siete. Musím povedať, že som to trafil naozaj dobre. Tieto situácie sme mali natrénované a často som zostával po tréningu na ihrisku, kde mi spoluhráči centrovali lopty, ktoré som potom zakončoval hlavou. Oplatilo sa to, lebo streliť gól do siete AS Rím bol úžasný pocit. A navyše víťazný gól. Všetko mi to naplno došlo až po zápase v šatni a myslím, že mi asi vypadla od šťastia aj nejaká tá slza.“
Dopĺňa ho asistent trénera Weissa Jozef Kontír ml.: ,,Nešli sme si ten dvojzápas užiť, ale pobiť sa o výsledok. Pri príprave sme nič nepodcenili a trénovali sme aj situáciu, z ktorej dal Martin nakoniec gól. Na tréningoch sme sa týmto štandardným situáciám pravidelne venovali. Výsledok z domáceho zápasu bol veľmi dobrý a tréner Weiss povedal pred odvetou mužstvu, že ideme do Ríma postúpiť“.
Slávne a legendárne víťazstvo, ktoré prekvapilo celú futbalovú Európu sa stalo realitou. Išlo však len o prvý polčas a na Slovan ešte čakala odveta v Ríme. Naši chlapci ale na vlastnej koži zistili, že sa s Rimanmi dá hrať a do odvety išli s cieľom pobiť sa o postup. Hovorí Erik Grendel: ,,Taktika vôbec nebola postavená na tom, aby sme sa stiahli dozadu a len pasívne čakali. To by nás tam domáce mužstvo rovno uvarilo. Išli sme do zápasu s tým, že sa pokúsime streliť gól a že sa pri pevnej defenzíve budeme spoliehať na rýchle protiútoky a štandardné situácie.“
Pokračuje Martin Dobrotka: ,,Keď sme prišli na štadión a počas rozcvičky začali domáci fanúšikovia spievať ich hymnu Roma, Roma, Roma tak sme pozerali pomaly s otvorenými ústami. Niektorí z nás pred takou kulisou nikdy nehrali. Potom začal zápas a dostali sme pomerne rýchlo gól z rohového kopu. Na sekundu mi vtedy preblesklo hlavou, aby sme nedostali podobný debakel ako rok predtým Košice (MFK Košice prehrali koncom augusta 2010 v play-off Európskej ligy na Stadio Olimpico s AS Roma 1:7). Našťastie, v ďalšom vývoji zápasu sme ich do ničoho vážnejšieho nepustili. Prečkali sme prvý polčas a v druhom polčase sa obraz hry veľmi nezmenil. Tréner Weiss nám cez polčas hovoril, že dnes cez nich určite postúpime. Veľmi dobre nás tým namotivoval.“
Vladimír Weiss v druhom polčase znovu prejavil svoj povestný trénerský inštinkt a do hry poslal namiesto Erika Grendela Petra Štepanovského, ktorý ani nemal hrať: ,,Pred zápasom v Ríme som trénoval asi dvakrát. Nepočítal som s tým, že do Ríma poletím. Nakoniec ma tréner vzal a pred zápasom sa ma opýtal, či môžem a či ma ten členok nebolí. Samozrejme som odpovedal, že ma nič nebolí, aj keď ma členok stále bolel. Nemohol som napríklad vystreliť priehlavkom. Keď ma tréner posielal na trávnik, necítil som sa vôbec dobre. Takmer dvojtýždňový tréningový výpadok bol veľmi cítiť. Akonáhle som sa dostal na ihrisko, tak som rovno absolvoval niekoľko šprintov a okamžite som to cítil v nohách. Napriek tomu ma tréner poslal do hry s tým, aby som dal gól.“
V 66. minúte odvetného zápasu teda tréner Weiss striedal za stavu 1:0 pre domácich vyčerpaného Erika Grendela, ktorý na trávniku odviedol obrovský kus práce: ,,Ten zápas nás stál veľa fyzických síl a začal som si pomaly uvedomovať, že mi dochádza energia. Takže som sa vôbec nehneval, keď som išiel dole. Ak by som tam zostal dlhšie, fyzicky odídem. Keď dal potom Peťo gól, tešil som sa, ako keby som ho dal ja. Naša lavičke sa otriasala v základoch. Obrovská emócia a myslím, že všetci, ktorí sme tam vtedy boli si tie pocity zapamätáme do konca života.“
Nechajme už teraz hovoriť strelca postupového vyrovnávajúceho gólu Petra Štepanovského, ktorý nám po pätnástich rokoch sprostredkoval svoje spomienky na tento moment: ,,Cez polčasovú prestávku som zo srandy hovoril fotografovi Slovana Mirovi Gasidlovi, že keď dám gól, nech ma odfotí. Vôbec mi nenapadlo, že sa to aj skutočne stane. Tréner ma potom v druhom polčase poslal na trávnik namiesto Erika Grendela. Pred gólom mi Karim Guédé posunul v strede ihriska loptu a hneď sa rozbehol za obranu. Ja som mu loptu znovu prihral, Karim sa ju potom snažil dať na Filipa Šeba, ale domáci hráč ju tečoval. Ja som tú odrazenú loptu dobehol a v duchu som si hovoril, nech len trafím bránu. Mieril som do ľavej časti brány, ktorá bola otvorená a podarilo sa. Strelil som gól na 1:1 a po ňom som len bežal a bežal. Ani neviem kam, ale nakoniec ma chytil Filip Šebo, ktorý ma stiahol dole a následne na mňa všetci naskákali. Bol to môj životný gól. Všade kam som neskôr prestúpil, sa ma na ten gól pýtali.“
Slovan v tom momente oslavoval a Rím neveril vlastným očiam. K pohode domácich určite neprispel ani fakt, že Luis Enrique vystriedal absolútnu klubovú ikonu Francesca Tottiho. Celý štadión pískal a tréner Weiss prorocky predpovedal, že Tottiho striedanie bola chyba, ktorá môže rozhodnúť zápas. Náš tréner už na predzápasovej tlačovej konferencii prejavil voči Tottimu veľký rešpekt, za čo mu rímsky cisár Totti venoval po zápase svoj dres. Rovnaký dres sa ušiel aj Martinovi Dobrotkovi: ,,S jedným spoluhráčom (už si naozaj nepamätám s kým) sme po zápase prišli do šatne a zistili, že sme si nevymenili dresy. Tak sme s malou dušičkou išli zaklopať na šatňu AS Rím. Niekto nám otvoril a my sme mu podali dva naše dresy s prosbou, či by sa nedali vymeniť. Povedal nám, aby sme chvíľu počkali. Za dve -tri minúty otvoril a podal nám dva dresy. Zobral som si jeden z nich, pozrel sa naň a tam bolo napísané Totti. Stále ho mám doma.“
Postup Slovana po remíze 1:1 obletel celý futbalový svet a v Ríme vyvolal veľkú frustráciu. Naši hráči si ho vybojovali zaslúžene ,,a možno nám trochu šťastia priniesol aj slávny americký herec a režisér Woody Allen. Išiel som spolu s trénerom Weissom vo výťahu na raňajky a zrazu k nám pristúpil nejaký starší pán. Pozrel som sa bližšie a bol to Woody Allen. Netušili sme, že je ubytovaný v rovnakom hotely, ako naša výprava“, dodal Jozef Kontír. Slávny umelec v tom čase natáčal v Ríme svoj film To Rome with Love. Náš Slovan vtedy odchádzal z večného mesta s veľkou radosťou a s pocitom zaslúženého postupu.
