
Vývoj futbalu a športu nielen na Slovensku výrazne ovplyvòovala v období okolo roku 1939 predmníchovská atmosféra. Okrem ekonomických problémov, ktoré napríklad obmedzovali vyplácanie odmien a zavádzanie aspoò èiastoèného profesionalizmu do slovenských klubov, sa s blížiacimi vojnovými mraènami stupòovala národnostná neznášanlivos� a antisemitizmus. Na jar roku 1938 prenikli protižidovské nálady aj do bratislavského klubu a obe�ou sa stal tréner József "Èibi" Braun, ktorý ako jeden z mnohých Bratislavèanov - Prešporákov musel nedobrovo¾ne opusti� mesto na Dunaji. Po mníchovskom diktáte došlo v roku 1939 k rozpadu ÈSR a súèasne vzniku autonómneho Slovenska. Tento historický fakt mal ve¾ký vplyv aj na zmenu názvu bratislavského futbalového klubu a tak sa z I. ÈsŠK Bratislava stal ŠK Bratislava. Na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré sa uskutoènilo 7. februára 1939 schválili prítomní zlúèenie I. ÈsŠK Bratislava s klubom ŠK Mestské závody pod novým názvom - Športový klub Bratislava. Za predsedu klubu zvolili MUDr. Štefana Èongrádyho a tajomníka Aloisa Sedláèka (neskôr Ladislav Nedbálek).
Ani ïalšie udalosti nedali na seba dlho èaka�. Vïaka politickým záujmom a aktivitám nacistického Nemecka a horthyovského Maïarska prišlo len Slovensko zo dòa na deò o 10.000 km2 svojho územia a 850.000 obyvate¾ov. Pripojením južných a východných oblastí Slovenska a celej Podkarpatskej Rusi k Maïarsku zanikla aj najvyššia slovenská futbalová sú�až - Slovenskopodkarpatoruská divízia. Spomínané politicko-spoloèenské udalosti mali vplyv aj na celkovú organizáciu futbalu pod Tatrami a tak sa 26. novembra 1939 ustanovil Slovenský futbalový zväz (SFS) v Žiline. Ten nariadil slovenským klubom, aby vystúpili z ÈSSF a prihlásili sa do SFS najneskôr do 31. decembra 1939. SFS ïalej rozhodol, že v doterajších ligových sú�ažiach sa na Slovensku už nebude pokraèova�, ale I. ÈsŠK ešte dokonèil štátnu ligu. Slovenský a èeský zväz však mali naïalej spolu tvori� Èeskoslovenskú asociáciu futbalovú.
Zo všetkých športových klubov pod Tatrami postihol mníchovský diktát azda najvýraznejšie práve klub I. ÈsŠK respektíve jeho nástupcu ŠK Bratislava. Predchodca ŠK Bratislava mal za predmníchovskej republiky v majetku klubu futbalové ihrisko s atletickou dráhou na mieste niekdajšieho štadióna ÈH Bratislava v Petržalke. Futbalové ihrisko s drevenou tribúnou slúžilo svojmu úèelu od roku 1919, štvorprúdová atletická tra� od roku 1926. Po anexii Petržalky (vtedajší názov Engerau) hitlerovským Nemeckom však prišiel ŠK Bratislava ako nástupca I. ÈsŠK nielen o kvalitných súperov, ale po takmer 20 rokoch aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocnú ruku podala belasým mestská rada poskytnutím ihriska a bývalého cvièiska Sokola Bratislava (v priestore dnešného NTC) na vtedajšej Tyršovej ulici (neskôr ul. Odbojárov), ktoré si ešte v roku 1933 prenajali od Robotníckej telocviènej jednoty spoloène ŠK Patrónka a ŠK Železnièiari. Práve v týchto priestoroch sa zaèalo v roku 1939 s výstavbou pôvodného futbalového ihriska s atletickou dráhou na Tehelnom poli, ktorý prešiel neskôr v 70-tych rokov výraznou rekonštrukciou. Ešte predtým sa však na niekdajšom cvièisku Sokola Bratislava uskutoènil 27. augusta 1939 prvý medzištátny zápas Slovenska, v ktorom domáci zví�azili nad Nemeckom 2:0 gólmi Arpáša a Luknára (obaja ŠK Bratislava).
Záblesk na lepšie èasy definitívne svitol zanietencom z bratislavského klubu 10. decembra 1939, kedy zaèali zemné práce na výstavbu nového štadióna. Stavite¾ J. Janoušek dal návrh postavi� reprezentaèný štadión a Ing. arch. K. Gross ho zrealizoval. O necelý rok neskôr, presnejšie 26. septembra 1940 zorganizovalo vedenie ŠK Bratislava oficiálne otvorenie dohotoveného štadióna na Tehelnom poli. Nový futbalový stánok mal 70 m dlhú tribúnu s 1750 miestami na sedenie a kapacita v h¾adisku stúpla na 25.000 ¾udí. Prvé medzinárodné stretnutie na Tehelnom poli sa uskutoènilo 27. októbra 1940 a ŠK Bratislava v òom remizoval s Herthou Berlín 2:2 (oba góly domácich dal Luknár).
Futbalistov ŠK Bratislava po premenovaní klubu a zrušení 12-èlennej štátnej ligy, èakala v ïalších šiestich sezónach podstatne menej kvalitná konkurencia. V samostatnej slovenskej lige získali futbalisti ŠK Bratislava v období od roku 1939 do 1945 štyrikrát titul. Predchodca dnešného Slovana dlho h¾adal konkurenciu pod Tatrami vo vojnových rokoch, ale napokon sa doèkal. Záujem o futbal pri absencii èeských mužstiev sa vrátil vïaka výkonnostnému rastu vidieckych tímov. Bratislavèanom tak doèasne zdatne konkurovali Sparta Považská Bystrica, FC Vrútky, ŠK Žilina, TTS Trenèín, TŠS Trnava, Slavia Prešov a napokon armádny celok OAP Bratislava, ktorý v medzivojnovom období ukradol belasým zostávajúce dva slovenské tituly. Po krátkom èase však nastal obrat a to vïaka kvalitnému výberu talentovaných hráèov z vidieka a modernému hernému WM-systému, ktorý zaèali belasí praktizova�. Èoskoro sa dostavili dvojciferné ligové ví�azstva futbalistov ŠK Slovan, ktorých futbalovú eufóriu umlèal záver vojny a Slovenské národné povstanie. Slovenská národná rada ako vrcholný orgán slovenského odboja prevzala zaèiatkom septembra 1944 všetku moc na povstaleckom území a zanikli všetky dovtedajšie futbalové sú�aže. SFS však ešte 10. septembra vyhlásil tzv. oblastné majstrovstvá Slovenska, avšak vo viacerých oblastiach sa nedohrala. Napriek tomu v poslednom sú�ažnom zápasom pred skonèením II. svetovej vojny zví�azil 26. decembra 1944 ŠK Bratislava nad ŠK Hlohovec 3:1.
Prvé stretnutie po oslobodení Bratislavy zohrali 22. apríla 1945 na Tehelnom poli, prièom ŠK Bratislava zví�azil nad ŠK Železnièiari 7:3 (3:2). Po šes�roènej pauze sa belasí mohli opä� teši� s pravidelných zápasov s konkurenènými èeskými mužstvami, prièom oslavou futbalu boli najmä zápasy s pražskou Slaviou a Spartou. V tom prvom na Tehelnom poli 24. júna 1945 prehral ŠK Bratislava so "sešívanými" 1:3. Do 20-èlennej celoštátnej ligy, ktorá pozostávala z dvoch skupín a šiestich slovenských klubov, sa však belasí kvalifikovali automaticky. Prvým povojnovým majstrom Èeskoslovenska sa stala v sezóne 1945-1946 pražská Sparta, slovenský primát získala Jednota Košice, ktorá vo finále prekvapujúco dvakrát zví�azila nad ŠK Bratislava. Prvým zahranièným súperom belasých bol po II. svetovej vojne Ferencváros Budapeš�. ŠK Bratislava prehral vonku 0:1, ale v odvete nad viacnásobným majstrom Maïarska a pravidelným úèastníkom Stredoeurópskeho pohára, zví�azil pred 20.000 divákmi na Tehelnom poli 2:1.
V tomto období odvádzali pokrokovú prácu na poste trénerov ŠK Bratislava bývalí hráèi I. ÈsŠK Bratislava Ferdinand Dauèík a Leopold Š�astný. Od svojho návratu z Prahy v roku 1942 presadzoval Dauèík v ŠK Bratislava WM-systém a omladzovací proces kádra vykonával vyh¾adávaním vhodných a špecializovaných typov hráèov. V medzinárodných zápasoch prvej polovice štyridsiatich rokov získali cenné poznatky o modernom systéme hry a sami sa zaslúžili o jeho tvorivé obmeny. Pod názvom ŠK Bratislava sa však futbalistom z Tehelného pola do roku 1948 už nepodarilo získa� v celoštátnej lige titul. Najlepším výsledkom bolo 3. miesto v sezóne 1946-1947 už pod vedením škótskeho trénera Thomasa Sneddona a to napriek tomu, že belasí boli vtedy jesenným majstrom.
Pred odletom na prvé zámorské turné do USA a Mexika, však futbalisti ŠK Bratislava prehrali s FC Viedeò 1:4 a trénera Sneddona neèakane vystriedal osvedèený trojlístok Duèík - Š�astný - Chodák. ŠK Bratislava však za morom úspešne reprezentoval a z ôsmich zápasov zaznamenal 6 ví�azstiev a po jednej remíze a prehre. Po návrate do domácej ligy však prišlo bolenie brucha v podobe predposledného miesta v celoštátnej lige v sezóne 1947-1948.















