Vvoj futbalu a portu nielen na Slovensku vrazne ovplyvovala v obdob okolo roku 1939 predmnchovsk atmosfra. Okrem ekonomickch problmov, ktor naprklad obmedzovali vyplcanie odmien a zavdzanie aspo iastonho profesionalizmu do slovenskch klubov, sa s bliacimi vojnovmi mranami stupovala nrodnostn neznanlivos a antisemitizmus. Na jar roku 1938 prenikli protiidovsk nlady aj do bratislavskho klubu a obeou sa stal trner Jzsef "ibi" Braun, ktor ako jeden z mnohch Bratislavanov - Preporkov musel nedobrovone opusti mesto na Dunaji. Po mnchovskom diktte dolo v roku 1939 k rozpadu SR a sasne vzniku autonmneho Slovenska. Tento historick fakt mal vek vplyv aj na zmenu nzvu bratislavskho futbalovho klubu a tak sa z I. sK Bratislava stal K Bratislava. Na mimoriadnom valnom zhromaden, ktor sa uskutonilo 7. februra 1939 schvlili prtomn zlenie I. sK Bratislava s klubom K Mestsk zvody pod novm nzvom - portov klub Bratislava. Za predsedu klubu zvolili MUDr. tefana ongrdyho a tajomnka Aloisa Sedlka (neskr Ladislav Nedblek).
Ani alie udalosti nedali na seba dlho aka. Vaka politickm zujmom a aktivitm nacistickho Nemecka a horthyovskho Maarska prilo len Slovensko zo da na de o 10.000 km2 svojho zemia a 850.000 obyvateov. Pripojenm junch a vchodnch oblast Slovenska a celej Podkarpatskej Rusi k Maarsku zanikla aj najvyia slovensk futbalov sa - Slovenskopodkarpatorusk divzia. Spomnan politicko-spoloensk udalosti mali vplyv aj na celkov organizciu futbalu pod Tatrami a tak sa 26. novembra 1939 ustanovil Slovensk futbalov zvz (SFS) v iline. Ten nariadil slovenskm klubom, aby vystpili z SSF a prihlsili sa do SFS najneskr do 31. decembra 1939. SFS alej rozhodol, e v doterajch ligovch saiach sa na Slovensku u nebude pokraova, ale I. sK ete dokonil ttnu ligu. Slovensk a esk zvz vak mali naalej spolu tvori eskoslovensk asociciu futbalov.
Zo vetkch portovch klubov pod Tatrami postihol mnchovsk diktt azda najvraznejie prve klub I. sK respektve jeho nstupcu K Bratislava. Predchodca K Bratislava mal za predmnchovskej republiky v majetku klubu futbalov ihrisko s atletickou drhou na mieste niekdajieho tadina H Bratislava v Petralke. Futbalov ihrisko s drevenou tribnou slilo svojmu elu od roku 1919, tvorprdov atletick tra od roku 1926. Po anexii Petralky (vtedaj nzov Engerau) hitlerovskm Nemeckom vak priiel K Bratislava ako nstupca I. sK nielen o kvalitnch sperov, ale po takmer 20 rokoch aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocn ruku podala belasm mestsk rada poskytnutm ihriska a bvalho cviiska Sokola Bratislava (v priestore dnenho NTC) na vtedajej Tyrovej ulici (neskr ul. Odbojrov), ktor si ete v roku 1933 prenajali od Robotnckej telocvinej jednoty spolone K Patrnka a K elezniiari. Prve v tchto priestoroch sa zaalo v roku 1939 s vstavbou pvodnho futbalovho ihriska s atletickou drhou na Tehelnom poli, ktor preiel neskr v 70-tych rokov vraznou rekontrukciou. Ete predtm sa vak na niekdajom cviisku Sokola Bratislava uskutonil 27. augusta 1939 prv medzittny zpas Slovenska, v ktorom domci zvazili nad Nemeckom 2:0 glmi Arpa a Luknra (obaja K Bratislava).
Zblesk na lepie asy definitvne svitol zanietencom z bratislavskho klubu 10. decembra 1939, kedy zaali zemn prce na vstavbu novho tadina. Stavite J. Janouek dal nvrh postavi reprezentan tadin a Ing. arch. K. Gross ho zrealizoval. O necel rok neskr, presnejie 26. septembra 1940 zorganizovalo vedenie K Bratislava oficilne otvorenie dohotovenho tadina na Tehelnom poli. Nov futbalov stnok mal 70 m dlh tribnu s 1750 miestami na sedenie a kapacita v hadisku stpla na 25.000 ud. Prv medzinrodn stretnutie na Tehelnom poli sa uskutonilo 27. oktbra 1940 a K Bratislava v om remizoval s Herthou Berln 2:2 (oba gly domcich dal Luknr).
Futbalistov K Bratislava po premenovan klubu a zruen 12-lennej ttnej ligy, akala v alch iestich seznach podstatne menej kvalitn konkurencia. V samostatnej slovenskej lige zskali futbalisti K Bratislava v obdob od roku 1939 do 1945 tyrikrt titul. Predchodca dnenho Slovana dlho hadal konkurenciu pod Tatrami vo vojnovch rokoch, ale napokon sa dokal. Zujem o futbal pri absencii eskch mustiev sa vrtil vaka vkonnostnmu rastu vidieckych tmov. Bratislavanom tak doasne zdatne konkurovali Sparta Povask Bystrica, FC Vrtky, K ilina, TTS Trenn, TS Trnava, Slavia Preov a napokon armdny celok OAP Bratislava, ktor v medzivojnovom obdob ukradol belasm zostvajce dva slovensk tituly. Po krtkom ase vak nastal obrat a to vaka kvalitnmu vberu talentovanch hrov z vidieka a modernmu hernmu WM-systmu, ktor zaali belas praktizova. oskoro sa dostavili dvojcifern ligov vazstva futbalistov K Slovan, ktorch futbalov eufriu umlal zver vojny a Slovensk nrodn povstanie. Slovensk nrodn rada ako vrcholn orgn slovenskho odboja prevzala zaiatkom septembra 1944 vetku moc na povstaleckom zem a zanikli vetky dovtedajie futbalov sae. SFS vak ete 10. septembra vyhlsil tzv. oblastn majstrovstv Slovenska, avak vo viacerch oblastiach sa nedohrala. Napriek tomu v poslednom sanom zpasom pred skonenm II. svetovej vojny zvazil 26. decembra 1944 K Bratislava nad K Hlohovec 3:1.
Prv stretnutie po osloboden Bratislavy zohrali 22. aprla 1945 na Tehelnom poli, priom K Bratislava zvazil nad K elezniiari 7:3 (3:2). Po esronej pauze sa belas mohli op tei s pravidelnch zpasov s konkurennmi eskmi mustvami, priom oslavou futbalu boli najm zpasy s praskou Slaviou a Spartou. V tom prvom na Tehelnom poli 24. jna 1945 prehral K Bratislava so "sevanmi" 1:3. Do 20-lennej celottnej ligy, ktor pozostvala z dvoch skupn a iestich slovenskch klubov, sa vak belas kvalifikovali automaticky. Prvm povojnovm majstrom eskoslovenska sa stala v sezne 1945-1946 prask Sparta, slovensk primt zskala Jednota Koice, ktor vo finle prekvapujco dvakrt zvazila nad K Bratislava. Prvm zahraninm sperom belasch bol po II. svetovej vojne Ferencvros Budape. K Bratislava prehral vonku 0:1, ale v odvete nad viacnsobnm majstrom Maarska a pravidelnm astnkom Stredoeurpskeho pohra, zvazil pred 20.000 divkmi na Tehelnom poli 2:1.
V tomto obdob odvdzali pokrokov prcu na poste trnerov K Bratislava bval hri I. sK Bratislava Ferdinand Dauk a Leopold astn. Od svojho nvratu z Prahy v roku 1942 presadzoval Dauk v K Bratislava WM-systm a omladzovac proces kdra vykonval vyhadvanm vhodnch a pecializovanch typov hrov. V medzinrodnch zpasoch prvej polovice tyridsiatich rokov zskali cenn poznatky o modernom systme hry a sami sa zaslili o jeho tvoriv obmeny. Pod nzvom K Bratislava sa vak futbalistom z Tehelnho pola do roku 1948 u nepodarilo zska v celottnej lige titul. Najlepm vsledkom bolo 3. miesto v sezne 1946-1947 u pod vedenm ktskeho trnera Thomasa Sneddona a to napriek tomu, e belas boli vtedy jesennm majstrom.
Pred odletom na prv zmorsk turn do USA a Mexika, vak futbalisti K Bratislava prehrali s FC Viede 1:4 a trnera Sneddona neakane vystriedal osveden trojlstok Duk - astn - Chodk. K Bratislava vak za morom spene reprezentoval a z smich zpasov zaznamenal 6 vazstiev a po jednej remze a prehre. Po nvrate do domcej ligy vak prilo bolenie brucha v podobe predposlednho miesta v celottnej lige v sezne 1947-1948.
