Blízko, a zároveň ďaleko...
Pozápasové hlasy hráčov.
Belasí v odvete s BSC Young Boys siahali minimálne po predĺžení, od ktorého nás po strele Jabu Kankavu do brvna delili doslova centimetre. Naša európska šanca však žije. V Európe budeme pokračovať v 3. kole kvalifikácie Európskej ligy, v ktorom sa stretneme s Lincoln Red Imps, majstrom Gibraltáru. Prvý zápas sa hrá 5. augusta na ihrisku súpera, odveta v utorok 10. augusta o 20:30 na Tehelnom poli.
Prinášame pozápasové hlasy z kabíny.
Vasil Božikov: „Boli sme tak blízko, no zároveň tak ďaleko. Prvý polčas z našej strany nebol dobrý, súper v ňom dominoval a z jeho tlaku prišli góly. V dnešnom futbale ani trojgólový náskok nič nezaručuje, a my sme sa nevzdali. Dvakrát sme skórovali a boli sme veľmi blízko k tomu, aby sme si minimálne vynútili predĺženie. Bol som veľmi blízko pri situácii, keď Jaba trafil brvno. Videl som, ako sa hráč súpera ešte pred Jabovou strelou dvakrát dotkol lopty rukou, no rozhodca povedal, že to z jeho pohľadu penalta nebola. Mám iný názor, no je to jeho rozhodnutie. Na druhej strane, v našej hre bol priestor na zlepšenie a z dneška by sme si mali odniesť poznatky o tom, čo robiť lepšie. Ukázali sme určitý charakter a mali by sme mať hlavy hore. Keď sme znížili na 2:3, išiel náš tímový duch ešte vyššie, vedel som, že ešte nejaké šance prídu. Mohli sme vyrovnať, aj súper mal v závere dve tutovky z brejkov, no najmä preto, že sme už všetky sily vrhli do útoku. Treba si priznať, že Young Boys dali o gól viac, a preto jednoducho išiel ďalej. My sa už musíme koncentrovať v sobotu na ligu s Trenčínom a potom na súpera z Gibraltáru. Vieme, že dnes už neexistujú ľahké zápasy, a dobre si uvedomujeme, že ak chceme splniť ďalší čiastkový cieľ a postúpiť cez nich, musíme sa zodpovedne pripraviť a nič nepodceniť. Dnešok mrzí a bolí, no potrebujeme sa pozerať dopredu.“
Joeri de Kamps: „Myslím si, že v prvom polčase bol Young Boys lepší než my, hrali naozaj veľmi dobre. Nepremenili sme penaltu, ktorou sme sa mohli dostať do zápasu, mohli sme získať väčšiu sebadôveru. Aj za nepriaznivého stavu sme však stále verili a nevzdávali sme sa. Viac sme sa dostali do hry a vytvorili sme si aj nejaké šance. Škoda, že sme v závere nedokázali vyrovnať. Fyzicky to bol veľmi náročný zápas, najmä v prvom polčase, nie je ľahké behať niekedy aj 80 metrov hore-dole. Ale nechali sme tam maximum a neboli sme ďaleko minimálne od predĺženia. Je to škoda.“
Lukáš Pauschek: „Výsledkovo nám to nevyšlo, rozdiel v skóre síce nie je nejaký zlý, ale nič nerieši, pretože sme nepostúpili. V prvom polčase sme sa príliš ľahko zbavovali lôpt, nedostali sme sa do hry, často sme behali bez lopty. Aj keď sme po prestávke hneď inkasovali, bol už druhý polčas o niečom inom. Škoda Jabovej strely, že sa neodrazila do brány, ale von do ihriska. Celkovo bol druhý polčas oveľa lepší, škoda, že sme aspoň nevyrovnali. Ukázali sme tímovosť, podobne ako doma, kde si však našu tvár a tímovosť držali po celý čas. Nemôže sa nám stať, že máme také výpadky ako v prvom polčase, keď sme sa nedostali do hry. Od začiatku musíme hrať to, čo chceme a čo vieme, a potom sa nemusíme baviť o nejakom šťastí, nešťastí či čomkoľvek inom.“
