Úvod Správy Fortuna liga Akadémiu Slovana môžem mladým hráčom len odporučiť

Akadémiu Slovana môžem mladým hráčom len odporučiť

Profilový rozhovor s Filipom Lichým.

Filip Lichý je druhým najmladším členom nášho A-tímu. Ako šestnásťročný prišiel z Banskej Bystrice a svoj potenciál rozvíjal na Akadémii ŠK Slovan. Vďaka svojmu talentu, kvalite a tvrdej práci sa prebojoval do A-tímu, kde už nazbieral niekoľko štartov a mal podiel na zisku double. Jeho progres na istý čas zastavilo zranenie kolena, ako však sám hovorí, po zranení je fyzicky aj mentálne pripravený lepšie než kedykoľvek predtým. Z jeho slov cítiť pokoru, rozum, ale aj ambície a odhodlanie. Predstavujeme Filipa Lichého.

Prinášame vám rozhovor, ktorý vyšiel v novoročnom vydaní magazínu ŠK Slovan Bratislava.

Pochádzaš z malej obce Priechod pri Banskej Bystrici. Predpokladáme, že práve v miestnej Dukle si začínal s futbalom.

S futbalom som začal ešte skôr. Údajne som sa ešte v plienkach snažil kopať do lopty a do všetkého okolo seba (smiech). Odmalička som hrával futbal s ocinom, ktorý so mnou trénoval prakticky každý deň. Ako štvorročný som zamieril do Dukly Banská Bystrica. Tréner si všimol, že vzhľadom na svoj vek som vedel dobre pracovať s loptou, čo je najmä zásluha otca, ktorý pre mňa veľa obetoval. V Banskej Bystrici som napokon strávil dvanásť rokov.

Navštevoval si pravidelne aj ligové zápasy Banskej Bystrice?

Od detstva som chodil na každý domáci zápas Banskej Bystrice, a rovnako v mojej obci Priechod. Som z generácie, ktorá skutočne chodila na futbal a podporovala svoj lokálny klub. Verím, že raz sa to vráti a mladí ľudia si uvedomia, že je krajšie fandiť svojmu klubu a chodiť na štadión, než pri všetkej úcte fandiť len na diaľku pri televízore. Je úsmevné, že v Banskej Bystrici som ako žiak podával v ligových zápasoch lopty Michalovi Šullovi, s ktorým som teraz v jednom tíme. Len mi to pripomína, čo som postupom do áčka Slovana dosiahol.

Vyrastal si v malej obci, odkiaľ si až do šestnástich rokov každý deň dochádzal do Banskej Bystrice. Vnímaš pozitívne, že si „chalan z dediny“ a nie z mesta?

Určite áno. Celé detstvo som trávil vonku, či už pri futbale alebo v prírode, ktorá je v mojej rodnej obci nádherná. Neviem si ani predstaviť sedieť celé dni za počítačom či televízorom. Je to reálny problém dnešnej generácie, s ktorým by sa malo niečo robiť. Z každého človeka nemusí byť profesionálny športovec, ale základ je viesť deti a mládež k pohybu a aktivite. Na detstvo a dospievanie na dedine mám len pekné spomienky.

A čo škola? Zvládal si ju kombinovať s futbalom?

Na základnej škole som sa učil veľmi dobre. Na vysvedčení som mal len jednotky a dvojky. Na strednej škole už bolo futbalu viac, no dalo sa to zvládnuť. Napokon som zmaturoval na jednotky a dvojky, čo je skvelé. Vysoká škola možno počká až po kariére, teraz sa plnohodnotne sústredím na futbal.

Kedy začalo spojenie Filip Lichý a futbal naberať reálne kontúry?

Na mládežníckych turnajoch som začal získavať individuálne ocenenia. Vtedy som si povedal, že asi nie som zlý futbalista (smiech). Odmala som mal sen živiť sa futbalom, no nechcel som „uletieť,“ pretože nikdy neviete, čo sa môže stať. Stále som však veril, že to dokážem a splním si sen. Už ako dieťa som si vždy po tréningoch pridával a robil niečo naviac, a to mi zostalo doteraz.

Ako šestnásťročný si na jar roku 2017 prestúpil do Slovana Bratislava. Mal si pritom ponuky od viacerých slovenských klubov. Prečo si si vybral Slovan?

Po zostupe dorastu Banskej Bystrice do druhej ligy mi bolo jasné, že musím riešiť svoju budúcnosť. Môžem potvrdiť, že sa o mňa zaujímalo viacero slovenských klubov. Spolu s rodičmi som sa však bol pozrieť na Akadémiu ŠK Slovan do Prievozu. Chcel som na vlastné oči vidieť, ako to v Slovane funguje. Hneď som si povedal, že sem chcem ísť a za tento klub chcem hrávať. Priznávam, bolo lákadlom hrať na najväčší klub na Slovensku.

Do A-mužstva v posledných rokoch prenikli viacerí mladí hráči z Akadémie ŠK Slovan. Napriek tomu v časti verejnosti panujú voči Slovanu predsudky v súvislosti so zastúpením slovenských hráčov či výchovou svojich odchovancov. Na rovinu – mal si takéto predsudky?

Nemal, no úprimne, v šestnástich rokoch som ešte neriešil budúcnosť v A-tíme. Chcel som sa posunúť po ľudskej i futbalovej stránke. A v Akadémii Slovana som našiel fantastické podmienky. Mali sme zabezpečené všetko, čo mladý futbalista potrebuje. Náš deň začínal raňajkami a ranným, prípadne individuálnym tréningom ešte pred školou. Po škole sme mali na Akadémii zabezpečený obed, nasledoval popoludňajší tréning, večera a regenerácia. Mali sme k dispozícii špecializovaných kondičných trénerov a fyzioterapeutov, celodennú stravu, klub mi pomohol s výberom školy. Naši tréneri boli zároveň našimi vychovávateľmi, v dobrom slova zmysle nás držali na uzde, mali sme stanovenú večierku a denný režim. Tri roky som býval na Akadémii a môžem na ňu povedať len to dobré. Mal som tam zabezpečené všetko pre svoj rozvoj.

Keďže si sa po príchode do Slovana stal aj mládežníckym reprezentantom Slovenska a v každej kategórii si patril medzi lídrov, určite museli časom prísť aj myšlienky na A-tím...

Vedel som, že nebude ľahké dostať sa do áčka. V žiadnom klube by to však nemalo byť jednoduché, odjakživa fungovalo, že miesto v prvom tíme si treba zaslúžiť. Nikdy som si nepovedal, že pôjdem preč, lebo sa v áčku nepresadím. Povedal som si, že radšej budem tvrdo makať a verím, že sa raz presadím aj v áčku. Nesúhlasím s názormi ľudí, ktorí klub odsudzujú a tvrdia, že mladí hráči sa nedostanú do A-tímu. Celý čas som mal pred sebou príklady Dominika Greifa či Davida Strelca, ktorým sa to podarilo. Nie každý ročník ma výnimočných hráčov, ale v Slovane sa v posledných rokoch prakticky v každej sezóne presadil do základnej zostavy A-tímu aspoň jeden hráč z Akadémie. A to už niečo znamená.

Odporučil by si Akadémiu ŠK Slovan aj iným mladým hráčom, ktorí sa možno rozhodujú o svojej futbalovej budúcnosti? 

Určite by som im ju z vlastnej skúsenosti odporučil. Nech ich neodrádzajú kritici či predsudky. Na Akadémii bolo o nás maximálne postarané a mali sme všetko na to, aby sme rozvinuli svoj potenciál. Formovali ma výborní tréneri, ktorým som doteraz vďačný. A aj na mojom príklade vidno, že ak máte kvalitu a tvrdo makáte, môžete sa prebojovať do prvého tímu. Tri roky na Akadémii mi dali veľa po ľudskej aj futbalovej stránke. Osamostatnil som sa, žijem v najväčšom meste na Slovensku.

Ako šestnásťročný si sa odsťahoval od rodičov. Ako si zvládol osamostatnenie a príchod do Bratislavy?

Aj vďaka Akadémii som sa úplne vyhol negatívnym javom, ktoré sú niekedy spojené s príchodom do veľkého mesta. Diskotéky či alkohol ma ani nikdy nelákali, nikdy som k tomu nemal sklony. Skôr som si v dobrom užíval, že ako chlapec z dediny môžem žiť vo veľkom meste. Postupne som objavoval krásy Bratislavy. Rodičia, najmä mama, spočiatku ťažko znášali, že som sa odsťahoval. Doma som bol taký maznáčik (úsmev). Raz to však muselo prísť a je len dobré, že to prišlo tak skoro. Keď ako mladý odídete z domu, musíte sa zrazu starať sám o seba a veľa sa naučíte.

V sezóne 2018/19 si so starším dorastom získal slovenský titul i Československý pohár. Následne ste úspešne reprezentovali klub v mládežníckej Lige majstrov, bol si kapitánom slovenskej reprezentácie do 19 rokov. Bolo v tomto kontexte prekvapením, keď si sa v januári 2020 zapojil do prípravy s A-tímom?

Rok 2019 bol krásny, osobne i tímovo sa mi darilo, zažili sme skvelé zápasy v mládežníckej Lige majstrov. Napriek tomu prišlo povolanie do áčka ako blesk z jasného neba. Bol som doma na sviatkoch a trénoval som podľa individuálneho plánu zo staršieho dorastu. Tesne pred Štedrým dňom mi zavolali, že sa od nového roka zapájam do prípravy s A-tímom. Najprv som neveril. Bol som veľmi šťastný a obrovsky namotivovaný, chcel som ukázať, že mám na to, aby som sa stal členom prvého tímu.

Následne si podpísal aj profesionálnu zmluvu. V čom je život profesionálneho futbalu výnimočný, a čo si dosiahnutiu tejto méty musel obetovať?

Bez driny môžete mať aj ten najväčší talent, no nič nedosiahnete. Dostal som do vienka určitý talent, sám som ho však musel rozvinúť. Ako malý som chodil spávať skôr než rovesníci, lebo som vstával na zápasy či turnaje. Neskôr chalani v mojom veku chodili na diskotéky, no mal som jasne určené priority a ak som sa raz za čas a výhradne po zápase išiel baviť, tak bez alkoholu. Vedel som, že ak sa raz chcem futbalom živiť, musím niečo obetovať. A o nič som neprišiel. Je niečo úžasné, keď môžete robiť niečo, čo vás baví.

Futbal je šport, zábava i vášeň. V prípade profesionálov však aj práca. Vnímaš futbal aj z tohto pohľadu?

Rovnako ako iní ľudia chodia každé ráno do práce, tak my sa živíme futbalom. Veľa ľudí si povie, že život futbalistu je len o tom, že odtrénuje, zahrá si a ide domov. Je za tým oveľa viac. Ak chcete hrať na najvyššej úrovni, musíte futbalu obetovať všetko vo svojom živote. Obetujete mu čas, aktivity, vzťahy. Musíte si dávať pozor na stravu, spánok a životosprávu. Nie je to „len“ o tréningoch a zápasoch. Veľa ľudí si nevie predstaviť, čo zahŕňa byť profesionálnym futbalistom.

Debut v A-tíme si absolvoval 22. februára 2020 proti Trenčínu. Pri našom víťazstve 2:0 si nastúpil na posledných sedem minút. Fanúšikovia po zápase skandovali tvoje meno. Aký to bol pocit?

Bolo to neskutočné. Keď celá tribúna kričí vaše meno, tak len pozeráte a stratíte slová. Z debutu som si odniesol zážitok na celý život. Veľmi si to od fanúšikov vážim a ďakujem im za podporu.

O týždeň v Nitre si odohral celý zápas. Ďalej sme vo štvrťfinále pohára čelili Trenčínu, a vo štvrtej sérii rozstrelu si ako najmladší slovanista na ihrisku suverénne prudkou strelou pod brvno premenil penaltu. Pre brankára nechytateľné, avšak odvážne, veď ak by lopta letela o niečo vyššie, trafí brvno...

Vtedy som bol v hernej pohode, cítil som dôveru chalanov, realizačného tímu i celého klubu. Štvrtá séria rozstrelu môže byť kritická, no necítil som žiaden stres. Vedel som, že penaltu premením a kopol som ju presne tak ako som chcel. Brankár nemal šancu.

V sobotu 7. marca si ešte odohral výborný zápas proti Ružomberku, potom sa však pre pandémiu zastavila liga...

Strašne ma to nahnevalo. Samozrejme, vždy som vedel, že zdravie je na prvom mieste a vnímal som, že ľudia majú vo svete oveľa väčšie problémy než ja. Avšak veľmi ma to hnevalo, pretože prerušenie ligy prišlo v období, keď sa mi darilo zatiaľ najviac v celej kariére. A aby toho nebolo málo, tak v čase, keď sme mohli len trénovať, som sa zranil a musel som ísť na plastiku predného krížneho väzu v kolene.

Našťastie, rekonvalescenciu si zvládol pomerne rýchlo a ešte pred koncom jesennej časti si sa po zranení vrátil do hry. Vyhlásil si, že sa cítiš mentálne aj fyzicky lepšie než kedykoľvek predtým. Môžeš túto myšlienku viac priblížiť?

Keď sa zraníte, tak si uvedomíte maličkosti, ktoré vám predtým uchádzali. Žiaľ, vôbec si nevážime, že sme zdraví. Až keď príde nejaký problém, ako v mojom prípade zranenie kolena, tak sa inak mentálne nastavíte a začnete si vážiť aj to, že môžete bez ťažkostí chodiť. Začal som čas využívať inak než predtým. Veľa som začal čítať knihy, najmä motivačnú či duchovnú literatúru. Pozerám filmy, ktoré mi niečo dajú, zlepšujem sa v angličtine a čítam zahraničnú literatúru. Pravidelne robím dýchacie cvičenia či veci zamerané na koordináciu a pozornosť. Zranenie mi veľa ukázalo, priority a hodnoty mám nastavené inak ako pred ním. A myslím si, že ich mám nastavené a lepšie a správne.

Zatiaľ úspešne zvládaš prechod do A-tímu. Ako zvládnuť prechod z mládežníckeho do mužského futbalu a nestratiť sa vo veľkom futbale?

Najdôležitejšie je zvládnuť to v hlave. Poznal som veľa chalanov, ktorí tvrdili, aký je prechod do mužského futbalu extrémne ťažký. Ja som sa nastavil tak, že to nie je nič. Je to normálny futbal, ktorý viem hrať, tak prečo by som to nevedel aj medzi mužmi? Bol som dobre pripravený silovo aj kondične, nebál som sa, že by som zaostával v súbojoch alebo nestíhal tempu. Veril som si a stále som si v hlave opakoval, že to nič nie je. Ak si vopred poviete, aké to bude ťažké, tak od začiatku samého seba limitujete a brzdíte.

V závere etapy v doraste a pri prechode k mužom si očividne nabral aj na fyzickej sile. Pomohli ti v prechode do ligového futbalu práve fyzické parametre?

V dnešnom futbale veľmi záleží na fyzickej a kondičnej stránke. Ak ste technicky výborne vybavený, ale nemáte potrebné fyzické parametre, tak je to ťažké. Keď do vás buchne hráč, ktorý je o 10 kilogramov ťažší a o 10 rokov starší a oplieska vás o zem ako hrušku, tak to nie je nič príjemné. Preto som si vždy dával záležať na fyzickej stránke, aby som v nej nezaostával za spoluhráčmi.

Hrávaš v strede poľa, no vyskúšal si si aj iné pozície. Na akom poste si ešte nikdy nehral?

Najradšej hrávam práve v strede poľa na pozícii defenzívneho stredopoliara, čiže tzv. šestky, alebo o niečo vyššie na tzv. osmičke, kde mám aj viac ofenzívnych úloh. Nastúpil som však už aj na hrote, na krídle či ako stopér. Čiže ešte ma čakajú kraje obrany a brankársky post (smiech).

V čom sa musíš najviac zlepšiť?

Vo všetkom. Ak si poviete, že ste v niečom dobrí a uspokojíte sa, tak je to vždy zlé. Začnete stagnovať a upadať. Preto by som sa chcel posunúť po každej stránke, vo všetkom od prvého dotyku po taktiku.

S kým v A-tíme si si najviac ľudsky „sadol“?

Rozumiem si so všetkými, no zrejme najbližší vzťah mám s Davidom Strelcom a Vladimírom Weissom. Často na tréningoch hrávame nejaké súťaže či malé hry o čokoládky či o tom, kto pozýva na obed. Pravda, to bolo ešte v čase, keď neboli opatrenia také prísne. Cením si svoj vzťah s Vladom Weissom. Veľa som si od neho vzal a veľmi mi pomohol. Zdôrazňoval, aby som zostal sám sebou a makal. To, čo o ňom niektorí píšu, je len nafúknutá bublina. Ak ho spoznáte osobne ako ja, tak zistíte, že je úplne iný, ako ho niektorí prezentujú. Bol som veľmi milo prekvapený, keď som ho spoznal a zistil som, aký je po ľudskej stránke.

Bol si kapitánom slovenskej reprezentácie do 19 rokov, ktorá však pre pandémiu prišla o šancu postúpiť na majstrovstvá Európy. Máš do budúcna ďalšie reprezentačné ambície?

Popri klubových cieľoch je mojou ambíciou dostať sa raz do reprezentačného áčka. Je to taký môj sen, chce to však čas a postupnosť. Nateraz by som sa veľmi rád dostal do slovenskej reprezentácie do 21 rokov a postúpiť s ňou čo najďalej, ako sa v najbližšom kvalifikačnom cykle bude dať.

Slovan TV
Aktuálne novinky
Ďakujeme za vašu priazeň a podporu.
Belasým na hosťovaniach sa počas víkendu darilo.
Belasí tretí rok po sebe pôjdu do nadstavby o titul z prvého miesta.

Neprehliadnite

Dávid Holman otvorene na zaujímavé témy.
Ďakujeme za vašu priazeň a podporu.
Belasí tretí rok po sebe pôjdu do nadstavby o titul z prvého miesta.

Klubové trofeje

Generálny partnerGeneral partner

Zlatí partneriGold partners

© 2021 ŠK Slovan Bratislava futbal a.s. | Všetky práva vyhradené.All rights reserved.