ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Jediný Slovák v päťdesiatke najlepších hráčov histórie majstrovstiev Európy, šiesty v ankete Zlatá lopta v roku 1976, kapitán majstrov Európy a dlhoročná opora Slovana Bratislava. Anton Ondruš nedávno oslávil sedemdesiatku a aj z Francúzska, kde žije, na diaľku sleduje, ako sa darí jeho materskému klubu.

Koncom marca ste oslávili okrúhlu sedemdesiatku. Je náš predpoklad, že ste pri počte gratulácií ani neskladali telefón z ucha, správny?

Manželka sa ma po pár hodinách pýtala, kedy už konečne prestane zvoniť ten telefón (úsmev). Prišlo mi veľa gratulácií zo Slovenska, z Česka a taktiež od ľudí spojených so Slovanom Bratislava. Bolo príjemné, že ako na Slováka si na mňa spomenuli aj v Čechách, ozvali sa mi dokonca z ich futbalového zväzu. Z darčekov ma zvlášť potešil narodeninový dres, ktorý mi poslal Slovan, s mojím menom a číslom 70. Je dobré vedieť, že v klube, kde som pôsobil takmer celú aktívnu kariéru, nezabúdajú na svojich bývalých hráčov. V hlave sa mi premietlo všetko, čo som na Tehelnom poli prežil.

Verejnoprávna televízia odvysielala dokument z ME 1976 v Belehrade, kde si vás aj tí, ktorí v tom čase neboli na svete, mohli pozrieť priamo v akcii a videli aj parádny gól do siete Holanďanov v semifinále. Aj po rokoch sú spomienky na zlatý európsky šampionát zrejme stále živé...

Áno. Fakt je, že každé zo štyroch mužstiev, ktoré sa prebojovali do semifinále, mohlo získať zlato. Kvalitatívne rozdiely neboli veľké. Dodnes som presvedčený, že zlato sme získali vďaka tomu, že sme na ihrisku bojovali jeden za druhého, hrali sme s obrovskou chuťou a v niektorých okamihoch sa na našu stranu priklonila aj šťastena. Chceli sme sa odvďačiť fanúšikom, ktorí nás doma podporovali a snažili sme sa využiť jedinečnú šancu, ktorá sa našej generácii núkala. Nakoniec sme boli majstri Európy (úsmev).

Boli ste v najlepšej jedenástke turnaja a v roku 1976 ste obsadili šieste miesto v ankete Zlatá lopta o najlepšieho futbalistu Európy. Nechali ste za sebou mená ako Johan Cruyff či Gerd Müller.

Znamenalo to pre mňa veľa. Aj po rokoch si cením, že som bol na šiestom mieste a tesne za mnou bol legendárny Johan Cruyff. Veľkú úlohu určite zohralo aj naše prvenstvo na majstrovstvách Európy, preto nesmiem zabudnúť poďakovať spoluhráčom, ktorí sa podieľali na tímovom úspechu.

Prenesme sa na Tehelné pole, s ktorým ste spätý prakticky odmalička. Kedy sa začalo toto dlhoročné spojenie?

Vyrastal som 300 metrov od štadióna, bývali sme na Vajnorskej ulici. Otec ma odmalička brával na Tehelné pole, chodili sme spolu na všetky ligové zápasy. Ešte ako dieťa som sledoval vtedajších veľkých hráčov, ktorí boli pre mňa skvelým príkladom a vzorom. V drese Slovana vtedy žiarili osobnosti ako Viktor Tegelhoff, Teodor Reimann, Anton Urban či Jozef Vengloš, skvelý dirigent v strede poľa. Ako stopér som si veľa vzal od Jána Popluhára, skvelého obrancu s výbornou hlavičkou. Rešpekt si na ihrisku vedel urobiť Alexander Horváth, výborný, agresívny hráč. Góly zase strieľal Emil Pažický. Bola radosť sa na túto generáciu pozerať. Určite nie je možné na jednom mieste uviesť všetkých hráčov, ktorí ma vtedy ovplyvnili, ale považujem za potrebné ich spomenúť, pretože pre moju generáciu i klub urobili veľa.

Ktorého útočníka spomedzi tých, s ktorými ste hrali za Slovan, by ste nikdy nechceli brániť v ostrom zápase?

Ak sa rozprávame o trojici Masný – Švehlík – Čapkovič, tak pre brániacich hráčov bolo ťažké ich brániť aj preto, že to neboli rovnaké typy. Ján Čapkovič bol veľmi rýchly, Ján Švehlík si zase vedel nájsť taký priestor v šestnástke, že keď traja obrancovia išli doprava, tak on išiel doľava a lopta k nemu. Následne dal gól. Marián Masný bol nevyspytateľný, svojou rýchlosťou a kľučkami vedel obrancom pomotať hlavu, veľa gólov strelil a veľa ich aj pripravil. Aj mne párkrát prihral, rád som chodil dopredu a po našej spolupráci padlo viacero presných zásahov (úsmev). A práve v tom čase k nám prestúpil Dušan Galis, po jeho príchode sme trochu zmenili štýl hry a hrali sme viac silovo, či už v Slovane alebo v reprezentácii. Dušan však svoje góly dával ďalej, čo bolo najdôležitejšie. Aby som odpovedal na otázku, nedá sa vybrať jeden z nich. Každý mal svoju prednosť a keď sa dali dokopy, bol to útok na výslní. Nesmiem zabudnúť ani na našu obranu. Bolo historickým unikátom, že majster Európy mal obranu zloženú len z hráčov z jedného klubu. Mám samozrejme na mysli legendárnu štvoricu, kde popri mne boli Ján Pivarník, Jozef Čapkovič a Koloman Gögh. Skvele sme si rozumeli, so stopérskym partnerom Jozefom Čapkovičom sme o sebe vedeli aj naslepo a mohli sme sa spoľahnúť, že jeden vždy zabojuje za toho druhého. Za nami bol ešte Alexander Vencel, ktorý bol oporou v Slovane i v reprezentácii popri Viktorovi.

V Slovane ste prežili takmer celú hráčsku kariéru. Lákal vás aj zahraničný angažmán?

V Slovane som vyrastal a s výnimkou piatich mesiacov na vojenčine v Banskej Bystrici som v Československu nehral za iný klub. Bola škoda, že nás nepustili von, chcel som si vyskúšať futbal aj v zahraničí a sám sebe dať výzvu, či sa dokážem adaptovať v inom prostredí. Mrzí ma, že pred Belehradom nám prisľúbili, že v prípade zisku medaile budeme môcť ísť hrať do zahraničia, no nestalo sa tak. Stále platilo, že sme mohli odísť až v čase, keď sme mali minimálne 31 rokov a 30 odohratých zápasov v reprezentácii. Pustili nás až o 6 rokov po Belehrade, čo už bolo neskoro. Do zahraničia som tak mohol ísť až na sklonku kariéry. Určite neľutujem, že som bol na vrchole formy práve v Slovane, len ma spätne trochu mrzí, že naša generácia nemala možnosť vyskúšať si aj iné špičkové súťaže v zahraničí.

Stále sa nájdu hlasy, ktoré hovoria, že Slovan by mal mať v kádri takmer výhradne slovenských hráčov, ako tomu bolo vo vašich časoch. Ako ste však povedali, vy ste nemali možnosť odísť do zahraničia, dnešní najlepší Slováci takúto možnosť majú. Ako vnímate túto tému?

Je logické, že ak slovenský hráč ukáže kvalitu a dostane lukratívnu ponuku zo zahraničia, tak tam odíde. Preto si myslím, že je úplne normálne a pochopiteľné, akou cestou sa Slovan vydal. Dnešná doba sa nedá porovnávať s tou, keď sme ešte my hrávali. Teraz môžu najlepší slovenskí hráči už v mladom veku odísť do sveta, my sme takú možnosť nemali. Mne sa páčil príbeh Šporara. Ako legionár bol oporou tímu, pravidelne strieľal góly a klub v zime zrealizoval jeho významný transfer. Malo by platiť, že ak jeden dobrý hráč odíde, druhý dobrý príde, aby sa mužstvo neoslabilo. Samozrejme, je dôležité dokázať takéhoto strelca nahradiť. Verím, že sa to Slovanu podarí.

Čo hovoríte na nové Tehelné pole, ktoré ste si už aj osobne pozreli?

Len som si povzdychol, že je škoda, že už my sme nehrali na takom krásnom štadióne (úsmev). Štadión je veľmi pekný, rovnako sa mi páči futbal, ktorý predvádza súčasné mužstvo. V televízii som sledoval všetky zápasy v skupinovej fáze Európskej ligy až tuším na jeden, ktorý mi tesne ušiel, keď som sa vracal zo Ženevy a zasekol som sa v dopravnej zápche. My sme zažili skutočne veľké návštevy, pre ľudí bol vtedy futbal vítaným odreagovaním po práci a od bežných starostí. Po zápasoch nás vždy čakalo 300-400 fanúšikov, ktorí s nami chceli debatovať. Prajem si, aby sa podobné vysoké návštevy na Tehelné pole raz vrátili. Aj hráči sa však musia stále zlepšovať. Najhoršie je si povedať, že už vieme všetko a nikto nás nemôže zdolať. V Európe je veľa výborných tímov, ktoré majú najvyššie ambície a nie je ľahké sa medzi nimi presadiť.

Slovan organizuje virtuálny zápas, pri ktorom si pripomenieme duel so Slaviou z októbra 1991. Ako si spomínate na federálnu rivalitu?

Medzi hráčmi vládli kamarátstva, na ihrisku však často prevládala rivalita, ba až nervozita. Konkurencia bola veľmi silná. O titul sa s nami chceli pobiť Sparta, Slavia či Ostrava. Na Slovensku zase bola tradičná rivalita so Spartakom Trnava, bratislavské derby s Interom a vybičované boli aj zápasy s Košicami či Prešovom. Aj vtedy platilo, že keď prišiel Slovan, tak sa každý chcel vytiahnuť. Na tie časy si však spomínam v dobrom a teším sa, že si pripomenieme pamätný zápas so Slaviou. Nemal by si ho ujsť žiadny slovanista, určite si ho pozriem aj ja a rád si oživím pekné spomienky, a je jedno či som doma alebo vonku, povzbudzujme ďalej a kričme Slovan do toho!

Zdroj foto: TASR