Úvod Správy Eventy Slovan spolu s rodinou životným šťastím

Slovan spolu s rodinou životným šťastím

Ján Švehlík je so Slovanom spätý takmer nepretržite od roku 1969.

Nielen vynikajúci útočník, ale aj jedinečná osobnosť, ktorá je už neodmysliteľne spätá s najúspešnejším slovenským klubom. Ján Švehlík v roku 1969 prišiel zo Žiaru nad Hronom do Slovana Bratislava a s výnimkou krátkych páuz je dodnes jeho súčasťou. Pri príležitosti jeho 70. narodenín vám prinášame rozhovor o tomto peknom výročí i najpamätnejších okamihoch kariéry.

Ako vnímate dnešné životné jubileum, ktoré strávite na sústredení v Turecku?

Samozrejme je to pekný vek, ktorého som sa dožil v relatívnom zdraví. Nepatrím však k ľuďom, ktorí radi bilancujú alebo priveľmi o sebe hovoria. Preto mi ako prvé napadne, že počas sústredenia v Turecku nemám narodeniny len ja, ale aj ďalší hráči členovia výpravy (úsmev). Vážim si však všetky gratulačné telefonáty, správy i priania od fanúšikov Slovana.

So Slovanom ste spätý s menšími prestávkami 51 rokov, čo je naozaj významná časť života. Čo môžete povedať k tejto skutočnosti?

Päťdesiatjeden rokov so Slovanom, i keď tam boli menšie prestávky ako povinná vojenská služby či krátke angažmány v Belgicku a Rakúsku, je už naozaj úctyhodný počet. Som šťastný, že môžem byť tak dlho súčasťou takého veľkého klubu. Môžem povedať, že Slovan je spolu s rodinou mojím životným šťastím.

Ako sa v roku 1969 zrodil príchod do Slovana?

V Žiari nad Hronom, kde som s futbalom začínal, sme v dorasteneckej lige hrali so Slovanom aj inými bratislavskými mužstvami. Vyhľadávači talentov zo Slovana si ma všimli a vedeli, že idem študovať na vysokú školu do Bratislavy. Slovan mi ponúkol možnosť hrať za B-mužstvo. To bolo v roku 1969, takže som tesne minul mužstvo, ktoré vyhralo PVP. V tom čase som vôbec nerozlišoval, či budem hrať za „áčko“ alebo „béčko,“ keďže Slovan aj na strednom Slovensku rezonoval ako veľkoklub. V živote musí mať človek aj trošku šťastie, ktoré mi pomohlo pri príchode do Slovana.

Spomenuli ste štúdium na vysokej škole. Možno nie každý vie, že ste vyštudovaný doktor práv. Nelákala vás po skončení aktívnej kariéry právnická prax?

Stále som sa vo futbale pohyboval, preto som nemyslel na to, že by som mal športovú oblasť opustiť a venovať sa právnickej praxi. Vždy som si to nechával ako zadné dvierka, keďže vo futbale sa všetko rýchlo mení. Mal som pocit zodpovednosti voči sebe samému, aby som mal vzdelanie a určitú istotu, že sa po konci kariéry uplatním prípadne aj inde ako vo futbale. 

Prejdime k vašej hráčskej kariére v Slovane. Pekných okamihov bolo pri troch majstrovských tituloch či dvoch Československých pohároch určite veľa. Viete vybrať tie najvýznamnejšie?

Ako by povedali viacerí hráči, človeku utkvie v pamäti prvý zápas v lige. Bolo to posledné kolo sezóny 1969/70 v Trenčíne, kam sme cestovali s istotou titulu. Tréner Michal Vičan ma vytiahol do prvého tímu a v Trenčíne som si pripísal premiérový štart. Remizovali sme tam 0:0. Ďalej by som vyzdvihol zápas posledného kola sezóny 1974/75 s Interom Bratislava. Hralo sa na Pasienkoch a bol to priamy súboj o titul, nám stačil bod, Inter musel vyhrať. Pred vypredaným hľadiskom sme zvíťazili 4:2 a dal som dva góly. Treba povedať, že v zápase koncertoval najmä Karol Jokl, ktorý všetko režíroval (úsmev).

Na základe výkonov v Slovane ste sa postupne prebojovali do československej reprezentácie. Aké boli vaše začiatky v národnom tíme?

S reprezentáciou do 23 rokov sme vyhrali majstrovstvá Európy, tam som ale kvôli zraneniu neodohral všetky zápasy. Za seniorskú reprezentáciu som prvýkrát nastúpil v roku 1974 na pražskej Letnej v prípravnom zápase s Francúzskom. Duel sa skončil remízou 3:3. Spomínam si, že ma celý čas strážil vysoký francúzsky stopér, ktorý mi takmer nič nedovolil (úsmev).

Potom už prišiel slávny Belehrad v roku 1976 a víťazstvo na majstrovstvách Európy. Stali ste sa trochu nečakaným hrdinom, keď ste z pozície náhradníka naskočili do finále a dali úvodný gól zápasu. Spomienky sú zrejme stále živé...

Áno, do Juhoslávie som cestoval v podstate ako náhradník, keďže konkurencia na mojom poste útočníka bola veľmi silná. V semifinále vylúčili Jaroslava „Bobbyho“ Polláka a tréneri Ježek s Venglošom sa radili, koho na jeho post nominujú do finále. Jozef Vengloš mi vždy tvrdil, že som na to mal výkonnosť, ale ja si myslím, že ma tam trošku presadil. Nikdy mi to však osobne nepotvrdil. Ich voľba mala logiku v tom zmysle, že vpredu hral Marián Masný a tréneri zrejme predpokladali, že by nám to mohlo spolu fungovať. Zase som mal aj dávku športového šťastia a gól bol pre mňa len čerešnička na torte. Bol to neuveriteľný zážitok. Mysleli sme si, že už to máme doma, no Nemci vyrovnali v poslednej minúte a vyhrali sme tak až nezabudnuteľnou Tondovou penaltou.

Hrali ste s viacerými legendami Slovana i slovenského futbalu. Mali ste nejakého spoluhráča, s ktorým ste si vyslovene dokonale rozumeli?

V už neexistujúcom časopise Štart sa na titulnej stránke viackrát objavili tzv. „Dvojičky v belasom,“ čiže ja a Marián Masný. On bol taká moja dvojička. Myslím si, že Masný patril v top forme nielen medzi európsku, ale aj svetovú špičku. Perfektne sme si spolu rozumeli, ťahali sme útočné akcie po pravej strane a bývali sme spolu aj na sústredeniach v hoteli. Často sme debatovali o tom, ako našu spoluprácu vylepšiť, skúšali sme rôzne veci na tréningoch. Nesmiem zabudnúť na Jána Čapkoviča, v útočnej formácii Masný – Švehlík – Čapkovič sme odohrali veľa zápasov v rade bez striedania.

Ktorí tréneri sa vám najvýraznejšie zapísali do pamäti?

V prvom rade nesmiem zabudnúť na trénerov Ľuptáka a Pšenenka v Žiari, ktorí mi dali dobré základy. Veľký vplyv mal na mňa tréner Michal Vičan, ktorý ma vytiahol do A-mužstva. Potom samozrejme Jozef Vengloš, ten bol zase vynikajúci psychológ.

Mali ste želanie, aby ste pôsobili pri mužstve aj na Tehelnom poli. Toto prianie sa vám splnilo. Čo si prajete pri okrúhlej sedemdesiatke?

V prvom rade sa teším, že som súčasťou realizačného tímu aj počas novej éry Slovana na novom štadióne. Nesmierne sa teším, že sme sa vrátili tam, kam patríme a rovnako sa vrátili aj fanúšikovia. Je radosť pozerať sa na kvalitu hry a výsledky, ktoré súčasné mužstvo dosahuje. Trochu ma mrzí, že sme v Európskej lige nenazbierali viac bodov, pretože za predvedené výkony by sme si ich zaslúžili. Prajem si, aby sme sa v Slovane tešili z ďalších úspechov doma i v zahraničí. Potešil by som sa, ak by som bol v akejkoľvek podobe opäť pri tom. Túžim byť naďalej spätý so Slovanom. 

Slovan TV
Aktuálne novinky
Belasí vyzvú v prípravnom zápase Dunajskú Stredu.
Aleksandar Čavrič po zápase so Zlatými Moravcami.
Všetko začalo založením v roku 2007 a odvtedy sa z 11teamsports stal jeden z najväčších futbalových online obchodov pre jednotlivcov i celé tímy v Európe.

Neprehliadnite

Guram Kašia po prehre v Žiline.
Čo nás čaká ďalej v Európe?

Klubové trofeje

Generálny partnerGeneral partner

Hlavný partnerMain partner

Zlatí partneriGold partners

© 2022 ŠK Slovan Bratislava futbal a.s. | Všetky práva vyhradené.All rights reserved.