Každý zápas ako finále
Moha sa vrátil k zápasu so Sereďou a už sa nevie dočkať nového Tehelného poľa.
Šestnásť víťazstiev, štyri remízy – taká je tohtosezónna bilancia belasých. Naši futbalisti rázne smerujú za majstrovským titulom a chcú vyhrať každý jeden zápas. Viac v rozhovore po zápase so Sereďou prezradil Moha, ktorý sa vrátil aj k nepríjemnému okamihu, keď bol terčom nepekného zákroku domáceho kapitána Michalíka.
V Nitre sme zdolali Sereď 1:0, výsledok však mohol byť aj oveľa výraznejší. Ako spätne hodnotíš tento zápas?
Víťazstvo je ukážkou našej vnútornej sily. Oproti úvodnému jarnému zápasu sa hralo na oveľa ťažšom teréne a proti súperovi, ktorý nechce veľmi hrať futbal, ale zameriaval sa skôr na tvrdé súboje, ktoré boli často za hranou. Veľké tímy však vedia, ako v takýchto dueloch uspieť. Boli sme kompaktní, bojovali ako jeden tím a získali sme veľmi cenné tri body. Opäť sme o niečo bližšie k splneniu nášho cieľa.
Bol si aktérom jednej z kľúčových situácii stretnutia. V 46. minúte si bol terčom nevyberaného ataku Michalíka, ktorý ťa doslova zostrelil a putoval predčasne pod sprchy. Čo môžeš povedať k tejto situácii?
Snáď len to, že som si ho v poslednej sekunde našťastie všimol a aspoň trochu som zdvihol nohu zo zeme. Ak by som nohu nechal na zemi, tak sa to mohlo skončiť vážnym zranením, napríklad mi mohol zlomiť členok. V prvej chvíli to bolo veľmi bolestivé, našťastie, po krátkom ošetrení som mohol pokračovať.
Určite teda nesúhlasíš s vyjadreniami seredského kapitána, že za takýto zákrok by sa inde dočkal potlesku...
Nechápem, ako mohol po zápase povedať, že to nebol ani faul. Prešiel 20 metrov, aby ma takto tvrdo trafil v súboji na polovici ihriska, pričom tam bol so mnou ešte aj krajný obranca Serede. Stojím si za tým, že to bol škaredý zákrok, a ak by som si ho v poslednej sekunde nevšimol, mohlo mi prípadné zranenie zničiť kariéru. Bolo to naozaj nebezpečné a nerozumiem, ako to môže kapitán Serede zľahčovať. Celkovo bolo zvláštne, ako sa hráči súpera postavili k zápasu. Často to v súbojoch preháňali s tvrdosťou a môžeme byť radi, že sa nikto z nás nezranil.
Náskok na čele sme po dvoch jarných kolách zvýšili už na štrnásť bodov. Zrejme sa však nepozeráte na odstup od najbližších súperov...
To teda nie. Od začiatku sezóny ideme za splnením cieľa, ktorým je zisk majstrovského titulu. Nehrozí však, že by sme pozerali na bodový odstup a začali kalkulovať, čo nám stačí na majstrovskú definitívu. Keď hrám za Slovan, tak každý zápas beriem ako finále. Čiže každý jeden zápas chcem vyhrať, a to platí aj pre všetky nadchádzajúce jarné duely. S remízou sa nikdy neuspokojíme a sériu bez prehry chceme natiahnuť čo najdlhšie.
Jar sme začali dvomi duelmi na ihriskách súperov, a 3. marca si konečne zahráme v skutočnom domácom prostredí na novom Tehelnom poli. Ako v tíme rezonuje návrat na Tehelné pole?
V prvom rade chcem dať klobúk dole pred našimi fanúšikmi, ktorí nás prišli podporiť do Dunajskej Stredy aj Nitry. Rešpektujem ich za to, že merali za nami cestu a podporovali nás, pričom tá spoločná ďakovačka po zápase bola jednoducho krásna. Už sa tešíme na plné Tehelné pole. Na zápas s Trnavou sa zodpovedne pripravíme, chceme všetkým fanúšikom ukázať pekný futbal a otvoriť nový štadión víťazstvom.
