ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Najúspešnejší slovenský klub vydáva v poradí siedmu publikáciu z edície Belasé legendy. Najnovšia publikácia je venovaná legendárnemu Leopoldovi „Jimovi“ Šťastnému, pričom oproti doterajším publikáciám je v mnohom odlišná a špecifická. Jej krst sa uskutoční vo štvrtok o 17:45 vo fanzóne pred zápasom s maltským Balzanom. Obsah publikácie nám v rozhovore priblížil autor Tomáš Černák.

Čím je pre vás táto kniha iná ako doterajších šesť publikácií z edície Belasé legendy?

Zo začiatku som si myslel, že práca na tejto knihe bude rovnaká, ako pri všetkých ostatných Belasých legendách, s výnimkou Petra Dubovského. Predpokladal som totiž, že iba Peter Dubovský bude jedinou Belasou legendou, ktorá sa bude vymykať z tohto radu. Práve kvôli tomu, že je stále viac našou súčasťou, než minulosťou, z čoho logicky vyplýva veľký rozsah materiálu, ktorý možno použiť.

Lenže aj kniha o Leopoldovi Šťastnom bola špecifická, aj keď z trochu iného pohľadu, než pri Petrovi Dubovskom. Písať o Leopoldovi Šťastnom znamená totiž písať aj históriu prvých 45 rokov Slovana Bratislava, pretože Šťastný sa stal členom tohto klubu už v roku 1923. Teda len pár rokov po jeho založení.

Druhým špecifikom bola, bohužiaľ, politika, ktorá viackrát zasiahla do Šťastného futbalového a hlavne mimofutbalového života. Čitateľ sa tak v knihe dočíta aj o takých veciach, ako boli protižidovské opatrenia, prezidentská výnimka, ukrývanie sa pred Gestapom, zavraždenie Šťastného rodičov a po februári 1948 zase neustále problémy s komunistami a Štátnou bezpečnosťou., čo vyvrcholilo Šťastného zatknutím.

Aby som to zhrnul, táto kniha nie je len o futbale, ale bohužiaľ aj o politike, ktorá tragicky zasiahla do Šťastného života.

Prezradíte, na aké zaujímavosti sa môže čitateľ tešiť?

Čitateľ sa môže tešiť na všetky možné prezývky, ktoré Šťastný vymyslel svojim spoluhráčom či zverencom a nakoniec aj sebe samému. On bol doslova kráľom prezývok a prezývky Lolo (Vengloš), Bimbo (Popluhár), Kopýtko (Jokl), Gumár (Schrojf), Kefa (Zlocha), Fony (Urban) či Dudu (Hrdlička) vymyslel práve Leopold Šťastný. Veď, nakoniec, ani jemu nikto inak nepovedal, ako Jim. Je zaujímavé, že napriek ťažkému osobnému životu išlo o veľkého srandistu, ktorý neustále vymýšľal samé vtipy.

A snáď si každý záujemca pri čítaní uvedomí, čo všetko spravil Leopold Šťastný pre náš futbal. On totiž nevychoval, doslova od žiakov, iba vynikajúcich futbalistov, z ktorých mnohí neskôr vybojovali PVP, ale aj budúcich skvelých trénerov. Stačí spomenúť mená ako Jozef Vengloš, Michal Vičan, Anton Malatinský, Jozef Marko či Štefan Jačiansky.

Nášmu čitateľovi je pravdepodobne celkom neznáme aj jeho pôsobenie v Rakúsku, kde doslova vybudoval rakúsky futbal, postavil ho na nohy a zapracoval do reprezentácie také mená ako Hans Krankl alebo Herbert Prohaska (rakúsky futbalista 20. storočia). Šťastný bol 7 rokov trénerom rakúskej reprezentácie, predtým položil základy najslávnejšej éry Wackeru Innsbruck a dnes je po Leopoldovi Šťastnom pomenovaná vo Viedni aj ulica.

Ako prebiehala práca na tvorbe publikácie v porovnaní s tými predchádzajúcimi?

Táto kniha sa mi písala o čosi zložitejšie, ako predchádzajúce Belasé legendy, a to kvôli tým mimofutbalovým, politickým veciam. Na druhej strane to bola pre mňa veľká výzva a myslím si, že s touto témou som ešte zďaleka neskončil. V podstate každá kapitola by sa dala ešte rozšíriť, či už na samostatnú knihu alebo aspoň na vedeckú štúdiu. Pretože Leopold Šťastný a jeho život je téma aj pre profesionálnych historikov. Podobne, ako napríklad aj Viktor Tegelhoff.

Koľko ste pri tvorbe strávili času, koľko zdrojov ste oslovili a koľko fotografií či dokumentov ste použili?

Väčšina dokumentov potrebných pre napísanie knihy pochádza z archívov alebo od rodiny. Strávil som tak veľa času v archívoch v Prahe, v Bratislave, Nitre, Modre a materiál som zbieral aj vo Viedni. Išlo do veľkej miery o typickú historickú prácu, ktorá sa bez sedenia v archívoch jednoducho nezaobíde. Na knihe som začal pracovať niekedy vo februári a začiatkom júna bol text hotový. Oslovil som aj Šťastného zverencov, aby si zaspomínali na svojho trénera. V knihe tak čitateľ nájde spomienky pánov Vencela, Zlochu, Oberta, Urbana, Hrdličku, Medviďa, Mutkoviča, Filla a samozrejme i spomienky dcéry a syna Leopolda Šťastného. Nechýba ani nestor slovenskej športovej žurnalistiky Jozef Kšiňan.

Ako z pohľadu autora vnímate postavu Leopolda Jima Šťastného?

Leopolda Šťastného vnímam ako jednoznačne nedocenenú postavu nielen v histórii Slovana, ale i celého slovenského futbalu. Ako som už povedal, okrem toho, že Leopold Šťastný bol sám vynikajúcim hráčom, ktorý bol súčasťou belasého klubu už od detstva, tak vychoval celú plejádu budúcich špičkových hráčov i trénerov. On preskočil svoju dobu ponímaním futbalu a tréningového procesu aspoň o 20 rokov. A to mu neustále niekto hádzal polená pod nohy.