Exportný gól odmenou za nezlomnosť
Milan Rundič dal finálovým gólom symbolickú bodku za veľmi ťažkým obdobím svojej kariéry. Pohárovú trofej považuje za svoju doteraz najcennejšiu.
Veľké zápasy často majú nečakaných hrdinov, čo sa potvrdilo aj v úspešnom finále Slovnaft Cupu proti Skalici. Víťazný gól belasých dal obranca Milan Rundič, ktorý si otvoril strelecký účet v Slovane. Jeho zásah bol výnimočný a pravdepodobne obletí televízne zostrihy – skóroval totiž nožničkami chrbtom k bráne. A to už je na stredného obrancu, ktorý nemá prioritne ofenzívne úlohy, vskutku obdivuhodný počin!
Prebiehala dvadsiata minúta duelu a prvý polčas sa pomaly začínal preklápať do svojej druhej polovice. Úvod zápasu priniesol vzruch pred obomi bránami a Dominik Greif mal dovtedy až nečakane veľa práce. Odpor Skaličanov však slovanisti utlmili tým, čo si pred zápasom priali – rýchlym úvodným gólom. „Myslel som si, že lopta mi po centri z rohu pôjde na hlavu, takže som sa pripravoval na hlavičku. Nakoniec však odo mňa trošku „odbehla,“ tak som si povedal, že skúsim zakončiť nohou a to aj napriek tomu, že už som bol chrbtom k bráne. Dobre som to trafil a lopta skončila v sieti, z čoho som bol neskutočne šťastný,“ opísal Milan Rundič svoj presný zásah, pri ktorom predviedol parádne nožničky. Zakončenie „nožničkami“ je vo futbale veľmi náročné, hráč musí skoordinovať svoj výskok s letom lopty a navyše triafa chrbtom k bráne. Skúšal Milan niečo podobné aj na tréningu? „Veru áno, skúšal som nožničky aj na tréningoch. Niekedy to vyšlo, inokedy nie (úsmev). Je to aj o šťastí, ako trafíte tú loptu a kam bude smerovať. Takýto gól som ešte nikdy doteraz nedal. Veľmi si ho vážim, pretože prišiel v dôležitom okamihu na začiatku zápasu. Chceli sme čo najskôr otvoriť skóre, čo sme splnili a potom sa nám hralo ľahšie.“
Slovanisti suverénnym spôsobom ukončili trojročné čakanie na trofej. Mimoriadne sympatické boli oslavy hráčov spolu s fanúšikmi. Hráči si s priaznivcami podávali ruky, fotili, dovolili im siahnuť si na cennú trofej. Prvomájové popoludnie bolo pod Tatrami belasé nielen na jasnej oblohe, ale aj pri spontánnej radosti na trávniku. „Ja sa v prvom rade chcem poďakovať fanúšikom. Prišli v peknom počte a skvele nás podporovali. Vždy, keď nám vytvoria takúto atmosféru, sa nám hrá lepšie. Veľmi by som si prial, aby aj naďalej chodili vo väčších počtoch a sľubujem, že sa im to za odvďačíme výkonmi na ihrisku. Viem, že Slovan dlhšie čakal na trofej, preto nám všetkým padol kameň zo srdca a je to vskutku famózny pocit. Tešíme sa na oslavy, ktoré si patrične užijeme (úsmev),“ vyhlásil 25-ročný srbský obranca.
Milan Rundič je na Slovensku zberateľom trofejí. Dvakrát získal double s Trenčínom a v prvej sezóne po príchode do Slovana pomohol belasým k zisku pohárovej trofeje. „Je to pre mňa tretí pohár v rade, neviem, či som nejaký magnet na úspechy (smiech). Na ihrisku sme dnes odviedli dobrú prácu, bojovali jeden za druhého, ukázali tímovosť a nechali tam srdce. Prvých pätnásť minút z našej strany nebolo veľmi dobrých, no potom sme sa dostali do tempa a náš výkon gradoval. Myslím si, že napokon môžeme byť spokojní.“
Gólové nožničky vo finále, ubránená nula a suverénny osobný i tímový výkon. Pre Milana Rundiča až dojímavý záver sezóny, ktorú začínal v rehabilitačnom procese po komplikovanom zranení predného krížneho väzu v kolene. Rok nehral súťažný zápas, no napriek tomu nepodľahol skepse. Dennodenne na sebe tvrdo pracoval, aby sa na jar vrátil v tej najlepšej forme, ktorú okorenil fantastickým finálovým gólom. „Túto trofej radím vo svojej kariére na najvyšší stupienok. Prešiel som si ťažkým obdobím, počas ktorého mi v klube všetci veľmi pomohli, aby som sa z neho dostal. Som vďačný Slovanu, vedeniu, trénerom či spoluhráčom, ktorí ma podporovali a verili mi. Je to taká pekná odmena za všetko, čo som prežil. Vždy budem dávať klubu sto percent a naplno makať. Dnes a zajtra ešte môžeme oslavovať, no potom sa treba pripravovať na záver tejto sezóny i na budúci ročník,“ uzavrel Milan Rundič.
