ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Szilárd Németh patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti novodobej histórie slovenského futbalu. Od svojich pätnástich rokov pôsobil v Slovane Bratislava, kde si prvý raz zahral v najvyššej súťaži a prispel k zisku dvoch majstrovských titulov (1995, 1996). Neskôr sa ako jeden z prvých Slovákov presadil na Britských ostrovoch a v anglickom prvoligovom klube Middlesbrough strávil takmer šesť rokov. Németh dal za reprezentáciu 22 gólov a v tesnom závese za Róbertom Vittekom je historicky druhým najlepším strelcom slovenského národného tímu. Tridsaťdeväťročný rodák z Komárna už tri roky pracuje v štruktúrach Slovana Bratislava. 

Momentálne vediete výber starších žiakov do 14 rokov. V čom je táto práca špecifická?

Je to úžasná práca. Chlapci sú vďační a človek pri nich psychicky stále mladne, len to telo starne (úsmev). V tejto kategórii je kľúčový prechod z malého ihriska na veľké, ktoré je v porovnaní s malým trikrát väčšie. Dôraz kladieme na herné činnosti jednotlivca, aby chlapci vedeli ovládať loptu, vedeli urobiť kľučku, prihrať a viesť loptu. Od chlapcov vždy vyžadujem, aby boli sebavedomí a vážili si loptu. Nechcem vidieť bezhlavé odkopávanie, ale chcem, aby situácie riešili futbalovo a zdravo si dovolili. Keď sa to nenaučia v tomto žiackom veku, tak v doraste to budú mať oveľa ťažšie.

Po jeseni sa naša U14 nachádza na treťom mieste tabuľky s minimálnou stratou na čelo. Panuje pri hodnotení jesene spokojnosť?

V podstate áno, jeseň bola úspešná. Mali sme tam jeden ťažký týždeň, keď sme nešťastne prehrali v Nitre 1:2 gólom z poslednej minúty a potom doma 0:1 s Dunajskou Stredou. Dôležitejšie však je, že chlapci podávali dobré výkony, v osemdesiatich – deväťdesiatich percentách zápasov dominujeme, hráme našu hru a to ma teší. Na druhej strane očakávam, že chlapci pôjdu viac za víťazstvom. Mne totiž nestačí, že vyhráme 1:0 alebo 2:0, ale chcem, aby chlapci urobili maximum a išli naplno celý zápas. Inak totiž nebudú napredovať.

Pýtajú si od vás chlapci ako od vyhláseného kanoniera nejaké zakončovateľské finty?

Koncovka je žiaľ problém celého tímu. Nemali sme takého typického strelca, preto úlohu strieľať góly prevzali skôr krídelní hráči. Mojím cieľom v jarnej časti je, aby sme v tíme našli jedného – dvoch hráčov, ktorých usmerníme tak, aby boli typickými gólovými futbalistami. Chlapci si odo mňa rady priamo nepýtali, ale samozrejme, snažím sa im dať čo najviac zo svojich skúseností (úsmev).

Vráťme sa ešte k začiatkom vašej futbalovej kariéry, ktoré sa viažu k Slovanu Bratislava. V belasom drese ste si v roku 1995 premiérovo zahrali v najvyššej súťaži a pôsobili ste tu do roku 1997. Aké sú vaše spomienky na Slovan?

Na Slovan mám len tie najlepšie spomienky. S futbalom som začínal v Komárne, no od svojich pätnástich rokov som bol v Slovane, kde som strávil najdôležitejšie dorastenecké roky i prechod k mužom. Ako sedemnásťročný som sa dostal do prvého tímu a ani som si nestíhal uvedomiť, ako rýchlo ten čas plynie. Najkrajšie zážitky sa mi zachovali z derby zápasov proti Trnave. V sezónach 1995/96 a 1996/97 sme Trnavu doma zdolali 3:0 a 3:1 a v tých zápasoch sa mi podarilo aj skórovať. Na Tehelné pole vtedy prišlo tuším 28 000 divákov a v takej atmosfére bola radosť hrať.

Neskôr ste pôsobili v Košiciach, pražskej Sparte, Interi Bratislava, anglickom Middlesbrough, francúzskom Štrasburgu a v nemeckom Aachene. Ktorá časť kariéry bola najkrajšia?

Okrem Sparty a Štrasburgu som bol všade šťastný. Na Slovensku bolo úspechov veľa, v každom mužstve, kde som bol, sme hrali o titul. Čo sa týka futbalovej stránky, tak určite najkrajšie obdobie bolo v Anglicku. Tie štadióny, zápasy, hviezdni spoluhráči i súperi či tréningové podmienky, na to sa nedá zabudnúť a bolo úžasné zažiť to na vlastnej koži. Do Middlesbrough vtedy prišiel tréner Steve McClaren, ktorý predtým v Manchesteri United asistoval Alexovi Fergusonovi. Mal som česť hrať s viacerými vynikajúcimi futbalistami, bolo to skrátka super.

Od roku 1996 až do roku 2006 ste patrili k stáliciam slovenskej reprezentácie, za ktorú ste odohrali 58 zápasov a dali 22 gólov. Zážitkov zo zápasov v národnom tíme je zrejme veľa...

To áno, zápasov i zážitkov bolo veľa. Dodnes ma však mrzí, že sme vtedy nepostúpili na žiadny veľký turnaj. V roku 2005 sme hrali v baráži o postup na MS 2006 so Španielskom, no treba uznať, že súper bol lepší. Mňa teší, že sa mi podarilo dať gól Angličanom, Španielom, Francúzom či Chorvátom. Góly proti dobrému súperovi vždy potešia.

Súčasná generácia dosiahla významný úspech postupom do osemfinále ME 2016, no zrejme sa zhodneme, že oproti vašej generácii chýba tímu klasický hrotový útočník, ktorý by bol schopný pravidelne strieľať góly.

Už viackrát som hovoril, že mužstvu chýbajú skôr tí ofenzívni hráči. Reprezentácia je v defenzíve kompaktná, no v prechode do útoku sú trochu problémy. Čo sa týka pozície hrotového útočníka, tak taký hráč nám určite chýba. Za našich čias som si nebol istý, či nastúpim alebo nie, bola tam silná konkurencia. Na mojom poste hrávali hráči ako Tibor Jančula, Jozef Majoroš, Jozef Kožlej, Martin Fabuš. Vždy som musel ísť naplno, aby som sa dostal do základnej zostavy.

Ako vnímate terajší Slovan Bratislava?

Teším sa, že rastie nový štadión na Tehelnom poli a už sa nemôžem dočkať, keď sa tam pôjdem prvýkrát pozrieť na futbal. Verím, že Slovan v najbližšom období pôjde len hore a celému klubu sa bude dariť.