Do jari s odhodlaním posunúť sa vyššie
František Kubík sa v rozhovore vrátil k zápasu v Myjave a zhodnotil celú jesennú časť.
Po takmer päťmesačnom ligovom kolotoči, ktorý prerušili tri reprezentačné prestávky, sa dva týždne pred Vianocami skončila jesenná časť Fortuna ligy 2016/17. K pozitívam v belasom drese patrili aj výkony Františka Kubíka. Skúsený 27-ročný futbalista, pôsobiaci v Slovane od jesene 2014, sa pod vedením Ivana Vukomanoviča uplatnil na poste ľavého obrancu a bol jednou z opôr mužstva. Pri hodnotení celej jesennej časti bol však sebakritický a prízvukuje, že na jar musí ísť Slovan vyššie.
Rozprávame sa po poslednom jesennom zápase v Myjave, v ktorom sme remizovali 1:1. Zrejme si však chcel viac než bod...
Určite áno, je to sklamanie. Išli sme sem s cieľom získať tri body, bohužiaľ, realita bola iná. Povedali sme si, že budeme hrať kombinačne, držať loptu, no hneď v úvode sme inkasovali, čo nás trochu zrazilo. V druhom polčase sme ukázali svoju kvalitu, vyrovnali sme, ukázali sme pekné akcie a mali ďalšie šance, ktoré sa neskončili druhým gólom. Mrzí nás to, po dvoch prehrách sme chceli vyhrať, no nevyšlo to.
Záver poznačili veľké emócie a tri červené karty. Ty si bol pomerne blízko pri vylúčení Vukana Savičeviča i záverečnej šarvátke, takže ako si dané okamihy videl?
Všetko sa začalo vylúčením Vukana. Tam mal Kongo (Tomáš Kóňa, pozn. red.) úmyselnú ruku, čo je podľa pravidiel jasná žltá karta, no rozhodca mu ju neudelil. Vukan potom reagoval impulzívne a bol vylúčený. Myslím si, že ak by tam Kóňa dostal žltú kartu, tak by k ďalšiemu pokračovaniu v podobe Vukanovej reakcie nedošlo. V závere to Mitchell bohužiaľ nezvládol a zbytočne odplácal protihráčovi. Bol som ako prvý pri Mitchellovi, snažil som sa ho upokojiť a držať ho čo najďalej. No následne pribehli ďalší hráči, členovia realizačných tímov a už sa to mlelo a mlelo.
Zažil si už vo svojej kariére, počas ktorej si pôsobil aj v Holandsku, Rusku, Grécku či na Ukrajine, podobne intenzívnu šarvátku?
Ale áno, už sa mi niečo podobné stalo. To k futbalu patrí, obe mužstvá chceli vyhrať a hladina emócií bola veľmi vysoko. Ako hovorím, ja som sa snažil situáciu predovšetkým upokojiť. Je to podľa mňa trochu kontraproduktívne, chalani sa takto zbytočne vykartovali.
Ak sa pozrieme na jesennú časť, tak od jej začiatku do polovice septembra si nastupoval na poste ľavého krídelníka. Od pohárového zápasu v Slovenských Ďarmotách si stabilne hrával na poste ľavého obrancu a v základnej zostave si chýbal len raz. Vyhovuje ti zmena postu?
Už viackrát som v priebehu jesennej časti spomínal, že som ľavého obrancu hrával počas pôsobenia v Rusku, takže s tým mám skúsenosti. Ľavá obrana a ľavé krídlo sú veľmi podobné posty, akurát ako obranca operujem nižšie a mám v prvom rade defenzívne úlohy. Tento post mi sedí a som vďačný, že mi tréner dával pravidelne príležitosť v základe. Vždy som však sebakritický a preto nemôžem byť spokojný, naopak, musím na sebe pracovať a zlepšovať sa.
Aké pocity v tebe prevládajú bezprostredne po skončení jesennej časti z pohľadu výkonov a výsledkov celého tímu?
Jeseň bola za našimi očakávaniami. Slovan patrí hore. Budeme na sebe tvrdo pracovať, aby to vyzeralo lepšie a aby sme vytiahli Slovan tam, kam patrí. Máme pred sebou tvrdú prípravu a musíme počas nej poriadne makať.
Určite sa však našli aj viaceré pozitíva...
Samozrejme, ku koncu jesene sa nám začalo dariť, hrali sme dobre, mali sme šnúru ôsmich výhier v rade. Na druhej strane by sme mali byť sebakritickí. Chceme byť najlepší, ja chcem byť najlepší, všetci chceme pre Slovan vyhrávať tituly, poháre. Tak, ako sme hrali počas spomínanej série víťazstiev, treba začať od prvého jarného kola, zbierať body a dostať Slovan vyššie. Ja ďakujem aj fanúšikom, ktorí nás prišli podporiť do Myjavy. Verím, že po tvrdej práci cez prípravu sa v úvode jari uvidíme vo väčšom počte. Budeme pripravení a odhodlaní zbierať body, aby sme dostali Slovan vyššie.
