ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Historik a spisovateľ Tomáš Černák je neoddeliteľne spätý s edíciou Belasé legendy, keď napísal všetky jej publikované diela. Štvrté pokračovanie tejto edície venované Petrovi Dubovskému bolo výnimočné aj pre samotného autora. K dispozícii mal oveľa viac zdrojov než pri predchádzajúcich vydaniach a vychádzal aj z osobných spomienok fanúšika – spisovateľa na osobnosť Petra Dubovského.

Ako skrsla myšlienka venovať štvrté pokračovanie edície Belasé legendy Petrovi Dubovskému?

Keď sme sa spoločne s Tomášom Strakom a Stanislavom Kramaričom pred pár rokmi rozprávali o celkovej koncepcii edície Belasé legendy, meno Petra Dubovského sa objavilo medzi prvými a rezonovalo prakticky neustále. Taktiež fanúšikovia sa celé to obdobie pýtali, kedy bude kniha o Petrovi Dubovskom a doslova sa jej nevedeli dočkať. Je to prirodzené, pretože Petra si pamätá nielen staršia, ale i stredná a mladšia generácia fanúšikov. Peter Dubovský je podľa môjho názoru stále viac našou súčasnosťou, ako minulosťou. Nezávisle od toho mi asi pred rokom zazvonil telefón a na druhej strane sa ozvala slečna, ktorá sa predstavila ako Kristína Satková. Povedala mi, že už niekoľko rokov zbiera materiál o Petrovi a či by som sa na to nepozrel. Kristína bola jeho fanúšikom od detstva a mala teda nazbieranú celkom peknú kôpku vecí viažucich sa k Petrovi. S chlapcami na Slovane sme si teda sadli a povedali si, že ten správny čas na knihu o Petrovi nastal. I keď sa musím priznať, že mojou ambíciou ju bolo napísať k nedožitým 45. narodeninám Petra Dubovského a k 25. výročiu zisku federálneho titulu. Kniha nakoniec vychádza síce o niečo skôr, takpovediac v predvečer týchto výročí, ale to vôbec nie je na škodu. Skôr naopak.

Odkedy ste na knihe pracovali a koľko trvala jej tvorba?

Akonáhle sme sa so zástupcami Slovana dohodli, že ideme do toho, bolo mi jasné, že kvôli iným pracovným povinnostiam nebudem mať na tvorbu knihy toľko času, koľko by som si predstavoval. Predpokladal som, že ma čakajú dva mesiace naozaj intenzívnej každodennej práce. A približne toľko skutočne trvali všetky práce na knihe. S Petrom Dubovským som vtedy doslova vstával i zaspával. Napriek tomu, alebo práve preto, sa mi kniha písala s radosťou a do tejto témy som sa takpovediac ponoril.

Môžete prezradiť počet oslovených zdrojov či zrealizovaných rozhovorov pri tvorbe knihy?

Najväčší a najpodstatnejší zdroj bol sám život Petra Dubovského. Obrátil som sa asi na štyri desiatky ľudí, ktorí mi pomohli pri písaní buď svojimi spomienkami alebo fotografiami. Vďaka tomu sa podarilo zozbierať okolo tristo fotiek, z ktorých mnohé budú teraz publikované po prvý raz. Najmä som však pracoval s dobovou tlačou, v ktorej sa o Petrovi písalo vždy veľmi veľa, s rôznymi štatistickými publikáciami, sledoval som zostrihy zo zápasov alebo rozhovory s Petrom Dubovským.

Ako prebieha tvorba takejto knihy od nápadu ku konečnému dielu?

Potom, ako som sa zoznámil s materiálmi, ktoré za tie roky nazhromaždila Kristína Satková, som mal predstavu, čo už máme k dispozícii a čo ešte bude potrebné vyhľadať a naštudovať. Následne som si urobil štruktúru budúcej knihy, teda akési pracovné kapitoly, a začal na nich pracovať. To znamená hľadať ďalšie pramene k Petrovmu životu a navštevovať ľudí, ktorí boli Petrovi v tom ktorom období blízki. Teda jeho trénerov, spoluhráčov, kamarátov či spolužiakov, pretože nie všetko sa dá nájsť v starých novinách. Bohužiaľ, nemohol som osloviť všetkých, pretože by sa to reálne nedalo stíhať a na tvorbu knihy by som v takom prípade potreboval asi celý rok. Tiež si nemyslím, že je dobré, ak je kniha zahltená a presýtená spomienkami, pretože je to hlavne Petrov príbeh a dôraz som teda kládol práve na jeho osobnosť.

V čom je toto dielo iné oproti predchádzajúcim trom publikáciám z edície Belasé legendy?

Rozdiel bol v rozsahu a dostupnosti materiálu, z ktorého som čerpal. Myslím, že je to takmer neporovnateľné s predchádzajúcimi tromi knihami. Peter Dubovský vstúpil do veľkého futbalu v čase, keď bol mediálny záujem oveľa väčší než u jeho predchodcov. Práve z tohto dôvodu sa nám zachovalo veľké množstvo článkov, rozhovorov, televíznych záberov i spomienok. Kým pri prvých troch knihách som bol vďačný za každý článok alebo nejaký iný údaj, pri Petrovi to bolo presne naopak. Materiálmi som bol priam zahltený. Preto je aj rozsah knihy oveľa väčší.

Ako vy osobne vnímate postavu Petra Dubovského?

Peter Dubovský bol mimoriadnou osobnosťou nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Išlo o skutočného reprezentanta, ktorý toto slovo potvrdzoval tak na futbalových trávnikoch, ako i v osobnom živote a myslím si, že slovenský futbal stále čaká na ďalšieho Petra Dubovského. Pretože Peter bol naozaj osobnosťou po každej stránke a všade, kde prišiel, vzbudzoval rešpekt a úctu. Vydobyl si ich svojím futbalovým umením a tiež svojím intelektom, pretože to bol veľmi vzdelaný a rozhľadený človek. Samozrejme, v knihe som sa nesnažil vytvoriť z Petra legendu, ale opísal som ho ako úplne normálneho človeka, ktorý mal svoje radosti i starosti, svoj osobný život, školu, kamarátov a ktorý občas povystrájal aj nejaké nezbednosti (úsmev).

Napísali ste všetky štyri knihy z edície Belasé legendy. Predpokladáme, že teda máte k Slovanu Bratislava vrúcny vzťah aj ako jeho priaznivec...

Ak píšem knihu, nemôžem byť v tej chvíli fanúšikom, ale musím zachovať objektivitu. Fanúšik sa zo mňa môže znovu stať až vtedy, keď dopíšem poslednú vetu (smiech). Slovan je náš najúspešnejší klub s najbohatšou históriou a jeho dejiny sú výzvou aj pre profesionálneho historika. Pretože za tých skoro sto rokov sa toho v klube odohralo veľmi veľa a všetci jeho hráči, tréneri, funkcionári i fanúšikovia si zaslúžia našu pozornosť. Nech už pôsobili v klube v roku 1919 alebo v roku 1992. Ja osobne chodím na zápasy Slovana odmalička a práve éra Petra Dubovského bola tou, ktorú si na Slovane pamätám ako prvú. Vtedy panoval v Bratislave i na celom Slovensku neuveriteľný belasý ošiaľ. To jednoducho musel vnímať aj sedem-osemročný chlapec.

Komu by ste sa chceli za spoluprácu pri tvorbe publikácie poďakovať?

Všetci, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na tvorbe knihy, sú uvedení menovite v jej závere. Ale ak už mám osobitne niekoho menovať, tak už spomenutú Kristínu Satkovú, rodičov Petra Dubovského, Petrovu priateľku Zlatku a jeho najlepších priateľov Borisa Kitku a Richarda Trutza. Bez nich by bolo písanie nepomerne ťažšie.