ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Počas týždňa sme vám priniesli prvú časť rozhovoru s trénerom Ivanom Vukomanovičom, v ktorej sme sa venovali práci s mládežou. V druhej časti sme sa zamerali na A-mužstvo. Srbský tréner belasých prezradil svoje predstavy o hernom prejave, ktorý by mal byť zameraný na ofenzívu. Priblížil prácu na zlepšovaní kondičnej pripravenosti hráčov a hovoril o ambíciách pre zvyšok jesennej časti. V závere sme sa dotkli aj toho, ako sa tento 39-ročný Srb tesne „vyhol“ teroristickým útokom, ktoré v marci postihli Brusel.

Trénerskej taktovky ste sa ujali 18. augusta a mužstvo ste viedli v šiestich ligových a dvoch pohárových dueloch. Čo ste za ten čas stihli odpozorovať?

Je veľa vecí, na ktorých musíme pracovať, a to v každom smere. Mám na mysli fyzickú stránku, mentálnu silu mužstva či psychologickú prípravu. Taktiež musíme zlepšiť defenzívu, keďže dostávame priveľa gólov. Chcem vybudovať tím, ktorý bude dominantný a bude sa prezentovať ofenzívnym futbalom. Neodmysliteľnou súčasťou toho je koncovka, ktorá nás v poslednej dobe trápi a intenzívne sa ju snažíme zlepšiť. 

Poďme postupne podľa toho, čo ste v odpovedi uviedli. Už proti Michalovciam sme si všimli, že pri útoku ste vychádzali z rozostavenia 3-5-2, keď sa hlavne František Kubík na ľavej strane a Marek Rigo v strede vysúvali dopredu. Bránili sme v rozostavení 4-4-2. Je to herný systém, ktorým sa chce Slovan prezentovať?

Nie je to o hernom rozostavení. Súhlasím s názorom, že neexistuje zlé rozostavenie, skrátka každé je dobré, ak si hráči plnia presne to, čo majú. Dôležité je, aby vedeli, ako získať loptu pri bránení a ako potom zase prepnúť smerom do ofenzívy. Pred každým zápasom, aj pred Michalovcami, si analyzujeme súpera a povieme si, kde vedie cesta k víťazstvu. Proti Michalovciam sme to nastavili takto a vyšlo to, súpera sme zdolali a mohli sme dať aj päť gólov či viac. Navyše, prvé dva góly padli po akciách, ktoré na tréningoch nacvičujeme a opakujeme. Po príchode v rozbehnutej sezóne sme si s asistentom zhodnotili profily hráčov a zadefinovali herný systém, v ktorom z nich vyťažíme maximum. Môj zámer je vybudovať dominantný tím. Sme predsa Slovan, v našej povahe nemôže byť to, že ideme brániť. Chceme hrať ofenzívny futbal, vytvárať si šance, dávať góly a byť na čele ligy.

Mužstvo sa v lete výrazne obmenilo, takže pre implementáciu vašej predstavy je nevyhnutná aj zlepšujúca sa súhra hráčov.

Áno, a teší ma, že súhra sa zlepšuje. Hráči mi sami hovoria, že je to lepšie, vedia teraz, kto sa má kde pohybovať, čo robiť a dokážu nájsť spoluhráčov aj naslepo. Páči sa mi, že viacerí zmenili svoj prístup i herný prejav a pevne verím, že sme na dobrej ceste. Samozrejme, je pred nami ešte veľa práce. Veľakrát, keď sedíme v kancelárii po tréningu, tak rozmýšľame, čo ešte zlepšiť, na čom pracovať, pretože toho nikdy nie je dosť. Potrebujeme aj čas. Keď prídete ako nový tréner do klubu v rozbehnutej sezóne, tak to chce čas, aby ste mohli implementovať svoje myšlienky.

Prejdime ku kondičnej pripravenosti hráčov, ktorú ste často spomínali, naposledy na tlačovej konferencii po zápase v Trenčíne. Ako pracovať na jej zlepšení?

Po príchode do klubu sme zistili, že veľa hráčov, ktorí prišli tesne pred začiatkom sezóny, nemalo poriadnu letnú prípravu. Viacerí zase v poslednej sezóne nehrávali zápasy, takže im chýba herná prax. Prípadne boli v lete s reprezentáciami. Nie je to ich chyba, no ak je hráč v takom fyzickom stave, nemožno očakávať, že zvládne šesť mesiacov ligovej sezóny. Do decembra chceme hráčov dostať po fyzickej stránke na rovnakú požadovanú úroveň. V januári a začiatkom februára chystáme na päť – šesť týždňov náročnú zimnú prípravu, v ktorej ich chceme posunúť ich na vyššiu fyzickú úroveň. Musíme zlepšiť kondičnú pripravenosť jednotlivých hráčov i tímu ako takého.

Do záveru jesennej časti zostáva osem kôl, potom nasleduje spomínaná zimná prestávka. Môžete priblížiť vaše ciele v súčasnej situácii?

Do konca jesene chceme získať čo najviac možných bodov a prezentovať sa ofenzívnym herným prejavom. To je program na najbližšie dva mesiace a myslím si, že túto situáciu každý chápe. Ako som už spomínal, v zime nás čaká náročná príprava, okrem fyzickej stránky budeme pracovať na všetkých možných aspektoch a osobne sa na toto obdobie teším. Pevne verím, že hra i výsledky budú na jar lepšie.

Často spomínate meno a význam Slovana v kontexte slovenského i európskeho futbalu. Zdôrazňujete tento fakt aj hráčom?

Takmer každý v Európe pozná Slovan, aj preto ma to sem lákalo a vážim si meno a históriu klubu. Vyžadujem, aby hráči poznali a vedeli, za aký klub hrajú. Priznávam, tiež som cudzinec a prišiel som len nedávno, ale o klube viem dosť a uvedomujem si jeho význam. Domáci hráči zväčša Slovan poznajú, no chcem, aby aj zahraniční futbalisti pochopili, čo Slovan znamená. Cieľ klubu je vyhrávať trofeje a hráči sa s tým musia stotožniť. Každý deň sa snažím, aby ciele klubu prijali, boli ešte lepší a dali pre Slovan maximum. Každý, kto takto rozmýšľa, môže nastúpiť na palubu a ide s nami. Chcem hráčov, ktorí majú dobrý prístup ku klubu a majú tie najvyššie ciele.

Počas kariéry ste pôsobili vo veľkých kluboch. Vychádzate aj z týchto skúseností?

Presne tak, očakávania tam boli rovnaké. Nielen v každom zápase, ale aj na každom jednom tréningu som ešte ako hráč musel ukázať, že som lepší než konkurenti na mojej pozícii. Stalo sa to súčasťou mojej identity, chcem vyhrávať. V Crvenej Zvezde Belehrad som bol pri dvoch tituloch a jednom domácom pohári,  v Bordeaxu pri víťazstve v lige, Ligovom pohári, hrali sme Ligu majstrov. Počas pôsobenia v Diname Moskva sme vyhrali pohár, v Liége sme už počas môjho trénerského angažmánu skončili druhí. Vyhrať ligu či pohár je tá najväčšia satisfakcia, akú hráč či tréner môže zažiť. Vôbec to nie je o peniazoch, ale práve o tom pocite úspechu. Chcem, aby sme podobné pocity radosti zažívali aj v Slovane.

Aký je momentálny stav hráčov, ktorých trápia zdravotné problémy?

Vukan Savičevič je po zlomenine ruky, uvidíme, ako na tom v týždni bude, no s najväčšou pravdepodobnosťou už bude k dispozícii na Senicu. Podobne Tamás Priskin, ten bude späť buď v nadchádzajúcom týždni, alebo hneď po zápase so Senicou. Menšie svalové problémy mal Lesley de Sa, no ten už od pondelka začne trénovať. Boris Sekulič by mal v najbližších siedmich – ôsmich dňoch absolvovať fyzickú terapiu, mal totiž silne pomliaždené koleno. Predpokladám, že tak do dvoch týždňov by sa mal vrátiť na ihrisko, snáď ho koncom októbra už budeme mať k dispozícii. Milan Rundič absolvuje v najbližších troch týždňoch ešte jeden test, predpokladám, že začiatkom novembra bude späť na trávniku. Uvidíme, kedy začne hrať, pravdepodobne najprv nastúpi na polčas v juniorke. Musíme byť pri ňom skutočne veľmi opatrní.

Na záver otázky týkajúce sa priamo vás. Zaujala nás informácia, že ste na jar absolvovali rokovania s anglickým druholigovým klubom Nottingham Forrest. Do Anglicka ste mali z Bruselu letieť 22. marca, keď na miestnom letisku došlo k teroristickému útoku. Je pravda, že ste sa len tesne „vyhli“ tomuto teroristickému útoku?

Áno, ale je to dlhší príbeh. Nottingham ma oslovil a pozval na rokovania v nedeľu. Posledný rok som však popri práci na zväze spolukomentoval zápasy pre belgickú televíziu a práve v nedeľu 20. marca bolo finále Belgického pohára, ktoré som komentoval. Termín sme zmenili na utorok, keď mal Nottingham hrať zápas. Ešte v nedeľu večer mi však volali, či môžem prísť v pondelok, teda o deň skôr. V pondelok som mal mať školenie na zväze, preto som tam okamžite zavolal s tým, či ma uvoľnia. Súhlasili, takže mi let z Bruselu do Londýna na poslednú chvíľu zmenili z utorka o 9.00 h na pondelok o 9.00 h. Pred cestou som často chodil na kávu do kaviarne Starbucks na odletovom termináli. Ešte v pondelok okolo 8.00 h ráno som odtiaľ poslal fotku manželke, ktorá bola odcestovaná, že mi chýba a pijem kávu bez nej. Nepríjemné je, že v utorok približne okolo 8.05 – 8.10 h vybuchla pred Starbucks bomba a v kaviarni neostala celá ani jedna stolička. Boli tam aj obete na životoch a zranení. Takže ak by som letel v utorok, s najväčšou pravdepodobnosťou by som v tej kaviarni v čase výbuchu nálože bol. Nehovorím, že mi to zachránilo život, ale tak to skrátka je, pôvodne som na tom mieste v čase útoku mal byť. Správa o útoku ma zastihla v utorok pri odlete z Londýna, keď kvôli tomu na poslednú chvíľu zrušili náš let do Bruselu. Táto tragédia ma hlboko zarmútila a šokovala. Posledné roky som žil v Antverpách, kde žijú ľudia mnohých národností a nikdy tam neboli problémy. Čo sa týka rokovaní s Nottinghamom, tam mi ponúkli spoluprácu na pár zápasov do konca sezóny, s tým, že sa potom uvidí. S touto ponukou som nesúhlasil, poďakoval som im za ponuku a zostal pracovať v Belgicku.

V Bratislave žijete už jeden a pol mesiaca, ako sa vám zatiaľ páči život v našom hlavnom meste?

Naposledy som tu bol v roku 2003, keď Bordeaux hralo proti Petržalke, no vtedy som nemal možnosť prejsť sa po meste. Bratislava sa mi veľmi páči, mesto mi dáva určitý pokoj, ľudia sú milí a nie je tu toľko stresu. Rád chodím do starého mesta i centra a život v Bratislave si užívam. Ešte v lete som odmietol viacero ponúk na trénovanie a rozmýšľal som, či to bolo správne alebo nie. Pochybnosti sa rozplynuli, keď som prišiel na rokovania do Slovana. Som veľmi rád, že tu môžem pracovať. Pochádzam zo slovanskej krajiny, takže čoraz lepšie ovládam slovenčinu a rozumiem, keď sa so mnou ľudia rozprávajú po slovensky. Verím, že všetci v Slovane zažijeme dobré chvíle a svetlú budúcnosť.