Slovenský futbal ho prekvapil rýchlosťou
Prinášame vám zaujímavé názory Maura Gonzaleza v článku, ktorý ste si mohli prečítať v bulletine k zápasu s Trenčínom.
Mauro Gonzalez je po brankárovi Dominkovi Greifovi najmladším hráčom v kádri Slovana. Patrí však aj k najvyťaženejším a za svoje výkony si už vyslúžil aj prvé ocenenie.
Najlepší hráč medzinárodného letného turnaja Franz Jozef Cup prišiel do Slovana len na konci júla. Aj za tento krátky čas však už toho stihol dosť. Veľmi rýchlo získal miesto v základnej zostave belasých, nastúpil na oba duely 3. predkola Európskej ligy proti Krasnodaru a k nim dosiaľ pridal osem štartov v domácich súťažiach. Jeho augustové výkony dokonca ohodnotili fanúšikovia belasých titulom Hráč mesiaca. „Niečo také som naozaj nečakal. Mám veľkú radosť, je to pre mňa významné ocenenie. Ďakujem všetkým, ktorí mi dali hlasy,“ bola prvá reakcia argentínskeho stredopoliara na výsledky ankety, sprevádzaná jeho typickým širokým úsmevom. S úvodom svojho účinkovania v najslávnejšom slovenskom klube je spokojný aj on sám. „Samozrejme, mám čo zlepšovať ja i celé mužstvo. Prevládajú však pozitívne pocity. Najmä preto, že začiatok pre mňa nebol jednoduchý. Prišiel som do nového klubu, úplne nového prostredia s iným jazykom i štýlom futbalu. Nejaký čas trvalo, kým som si zvykol. Mám aj nový post. Doma som hral skôr vpredu, teraz mám viac defenzívnych úloh. Snažím sa byť čo najviac prospešný pre tím a postupne pracovať na adaptácii. Snáď sa mi to darí. Myslím si, že s každým tréningom a zápasom je to lepšie.“ Mnohých asi prekvapí, v čom vidí Mauro Gonzalez najväčší rozdiel medzi argentínskym a slovenským futbalom. „Určite v rýchlosti. Na Slovensku je vyššia. Z Argentíny som bol zvyknutý, že mám na všetko viac času. Futbalisti sa tam môžu s loptou viac pohrať. Tu s ňou musím pracovať rýchlejšie. Treba ju skôr dať od nohy, inak už hrozí, že vám ju súper zoberie. To mi zdôrazňuje aj tréner.“
Ťažko porovnávať, či je pre mladého hráča náročnejšie uchytiť sa v novom klube po športovej stránke, alebo sa naučiť pretĺcť sa na vlastnú päsť mimofutbalovým životom. Mauro zatiaľ zvláda obe úlohy. „Som ešte mladý a prvýkrát som dlhší čas mimo domova. Bratislava sa mi páči, život je tu príjemný. Rodina mi však veľmi chýba. Našťastie za mnou prišla aspoň na pár týždňov priateľka, ktorá je pre mňa veľkou oporou. Posledný augustový deň som mal 19. narodeniny. Som šťastný, že som ich mohol osláviť s ňou. Na ľudí v mojom okolí či spoluhráčov však nemôžem povedať nič zlé. Sú fajn, snažia sa mi pomôcť, keď niečo potrebujem. Začal som chodiť na hodiny angličtiny a slovenčiny. Teším sa na obdobie, keď už budem môcť v kabíne komunikovať viac ako doteraz.“
Odchovanec slávnej Boky Juniors vôbec prvýkrát pôsobí inde ako vo svojom materskom klube a hneď zamieril cez pol zemegule. Verí, že na Slovensku posunie svoju kariéru o pár krokov vpred. „Od prvej správy, že by som mohol hrať za Slovan až po uzavretie transferu uplynuli zhruba dva týždne. Bol som nedočkavý a napätý, či všetko dobre dopadne. Väčšina argentínskych futbalistov má ambíciu získať angažmán v Európe. Mne sa to podarilo, a navyše v Slovane, najlepšom klube na Slovensku. Beriem to ako veľmi dobrú príležitosť, aby som hral kvalitné zápasy, napredoval a ukázal sa aj v medzinárodných súťažiach. Samozrejme, najprv musíme byť úspešní v domácej lige či pohári. Nebude to jednoduché, lebo konkurenciu máme silnú. Pre mňa je zatiaľ každý zápas trochu špecifický, keďže sa so súpermi stretávam prvýkrát. Tréneri nás však na každý zápas dôkladne pripravujú,“ povedal Mauro Gonzalez.
