Záverečný turnaj bol najťažším krokom
Vladimír Gála chváli svojich zverencov po získaní titulu s jasnou dominanciou.
Majstrovskú sezónu ozdobili aj naši starší žiaci. Zverenci Vladimíra Gálu dokázali uspieť vskutku suverénne, keď svojim prenasledovateľom unikli o štrnásť a viac bodov. Tréner Gála si celú sezónu veľmi pochvaľuje a na hlavy svojich zverencov sype slová chvály. Z niektorých vraj raz môžu byť aj opory seniorského mančaftu.
Blahoželáme k úspechu. Sezónu s takýmto triumfom asi nemožno hodnotiť inak, než na výbornú...
„Myslím si, že sezónu môžeme hodnotiť ako veľmi úspešnú. Pre chlapcov je to veľká odmena za ich celoročnú prácu. Podarilo sa nám vyhrať súťaž a na majstrovstvách sme potvrdili celoročnú dominanciu.“
Bol finálový turnaj najťažším krokom?
„Určite áno. Za tri dni sme odohrali tri ťažké zápasy s víťazmi regiónov. Či už to bol Prešov, ktorý má naozaj veľmi kvalitné mužstvo, aj keď to výsledok 3:0 nenasvedčuje. Podľa priebehu hry zápas nemožno hodnotiť ako jednoznačný. S Trenčínom sme mali hernú prevahu, ale po prvom dni nám chýbalo mnoho síl. Podali sme síce menej kvalitný výkon, ale vyhrali sme 1:0. Posledný súboj so Žilinou asi doľahol na chlapcov aj psychicky. Po piatich minútach sme prehrávali 0:1, ale ukázali sme, že sme silný kolektív. Zvrátili sme nepriaznivý výsledok. V penaltovom rozstrele sme mali aj kus šťastia, no to patrí pripraveným. Sme radi, že sa nám to všetko podarilo.“
Ktorý zápas by ste z týchto zhodnotili ako najťažší?
„Posledný krôčik je vždy najťažší. Hovorí sa to tak, ale to preto, že je to pravda. Žilina má naozaj dobré mužstvo, nechýbajú jej ani individuality, ale zvládli sme to. Bola už na nás vidieť aj únava po ťažkých súbojoch a chlapci cítili aj to, že triumf je blízko. To dá zabrať, najmä v tak mladom veku.“
Jedna prehra za celučičkú sezónu. Je týmto chlapcom vôbec možné niečo vytknúť?
„Z tohto pohľadu asi nie. Sériu sme dlho naťahovali, no každá šnúra je na to, aby mala svoj koniec. Nás ako jediná zlomila Trnava. Tragédiu sme z toho nerobili, práve naopak. Nakoplo nás to a súťaž sme vyhrali so štrnásťbodovým náskokom, čo nie je bežná vec.“
Niektoré výsledky boli naozaj obdivuhodné – 16:0, 12:0, 9:0 a to môžeme pokračovať. To je dominancia ako sa patrí...
„Mali sme naozaj výborné mužstvo. Smerom dopredu sme disponovali obrovskou silou. Či už to bol Bartoš, Vician, Fronc alebo Livora. V útočnej fáze sú títo chlapci veľmi silní a na tom sme zakladali svoju hru. Chceli sme hrať útočný a moderný futbal. Podarilo sa nám to, keďže sme skórovali 110-krát. Za dvadsaťšesť zápasov je to krásny ukazovateľ.“
Slovanistickí majstri z U19 si občas sťažovali na nedostatok hráčov. Trápili podobné problémy aj vás?
„Vôbec nie, práve naopak. Náš tím bol veľmi široký. Pred sezónou sme doplnili mužstvo o niektorých vytipovaných chlapcov a pre niektorých tak logicky ani nezostalo miesto v zostave. Títo chlapci dostali priestor v iných bratislavských kluboch, kde sme im vybavili hosťovanie.“
V kategórii seniorov sa hovorí, že tréner má pod sebou hráčov, ktorí vedia, čo majú robiť a na koučovi je iba naordinovanie správnej taktiky. V kategórii U15 je to asi iná káva...
„Človek musí kádru vnútiť svoje myšlienky a svoju predstavu hry. Toto nám trošku trvalo a istý čas sme sa s tým pasovali. Chlapci museli moju filozofiu pochopiť a stotožniť sa s ňou. Či už v útočnej fáze, alebo v obrannej. V každom zápase sme ale dominovali a to aj v ťažkých zápasoch s Trnavou, Nitrou, či Senicou. To ma veľmi tešilo a je pre mňa veľkou radosťou, že tím dosiahol až na vrchol a dnes naša hra vyzerá naozaj pekne.“
Je jasné, že tréner vyzdvihne po sezóny vždy tím, no predsalen by sme mohli skúsiť po sezóne individualizovať. V Slovane dostávajú priestor čoraz častejšie mladí odchovanci. Povedzte teda fanúšikom i trénerom starších výberov, na ktorých hráčov si treba pozorne posvietiť a v budúcnosti by mohli miešať kartami medzi belasými?
„Naozaj je to najmä o kolektíve, ktorý sme mali skvelý, a preto sme uspeli. Pochváliť teda musím každého hráča. Čo sa týka individualít, ide len o pätnásťročných hráčov, no niektorí sú už v širšom reprezentačnom kádri. Či už je to Fronc, Livora, Lacko, Baláž, Vician alebo brankár Rybár. Za posledný turnaj musím určite pochváliť napríklad Kočíka, Kozlovského či Bartoš, ktorý k nám prišiel z Pruského a bol najlepším strelcom aj na finálovom turnaji. Je veľmi silný v súbojoch jeden na jedného a vie sa presadiť. Ako hovorím, všetci majú pred sebou dlhú cestu, no títo chlapci by mohli stáť za pozornosť a v budúcnosti by mohli pomôcť aj prvému mužstvu Slovana.“
